Opustená budova

*Och, bože, aké je to rozkošné!*myslím si. Poviem len:"To je milé. Som rada, že z tohoto mesta nemáš zlé skúsenosti. No vážne by si si mal dávať pozor. Nie sú tu len... príjemní ľudia. No nič...." prestanem hovoriť, keď mi príde smska. Prečítam si ju a potichu mrmlem:"Čo?? Že je neskoro? A tí ľudia?? Dokelu! Nestihla som to!"Odpíšem na smsku a potom sa otočím na Ayata a spýtam sa:"Nechceš ísť niekde inde?? Tu je to také.. pochmúrne."

*S úsmevom prikývne.* "M-hm. Prečo nie?"

"Môžme ísť ku mne. Ja len... aby si sa tu nestratil a niečo sa ti nestalo."milo sa usmejem. Trocha mi síce šklbe kútikom úst, ale inak to myslím vážne.

"Ehm... Nevadí ti ak ma vidíš prvý krát? Čo ak som nejaký... ehm.. úchyl? Alebo niečo také?" *zvedavo sa spýtal.*

Skúmavo sa na neho pozerám. "Fakt pochybujem, že si úchyl alebo niečo také, lebo to by si žil tu a nie v R1. A keby aj, myslím, že by som sa ubránila. Okrem toho, ako môže byť niečo také rozkošné zlé?"spýtam sa s úsmevom. "Tak poď."poviem, otočím sa a kráčam za roh. Tam zastanem a čakám na Ayata.

*Trochu pobehne aby ju dohnal. Začne ju nasledovať.* "Nesúď knihu podľa obalu.. ale máš pravdu nič nebezpečné nie som." *zasmial sa.*

"Uf, to sa mi uľavilo.."zasmejem sa. O pár metrov ďalej zastavím. Stojí tam moja Yamaha motorka. Nasadnem. "Dúfam, že sa nebojíš motoriek..."spýtam sa kým si dávam prilbu.

"Ehm... Ešte som na tom nejazdil... Teda v podstate... Ešte som sa motorky ani nedotkol... Takže možno mám menšie obavy." *očami si prezeral motorku.*

Otočila som sa naňho. "Neboj sa. Sadneš si za mňa a budeš sa ma držať. A na hlavu si dáš toto."a podávam mu prilbu. "Dúfam, že ti nebude veľká..."

*Zobral si prilbu a dal si ju na hlavu.* "Je trocha väčšia ale nie o moc." *povedal.*

"Dobre. Nasadni a drž sa ma, dobre?" poviem a čakám, kým Ayato nasadne.

*Nejako nasadne na motorku a chytí Eno okolo pása. Bolo mu to trochu čudné no viac čudné bolo že sedí na niečom z čoho ako dieťa mal panický strach. Aj keď sa celkom tešil na jazdu no moc tomu nedôveroval.*

Vyrazila som. Za sebou som cítila, ako sa Ayato kŕčovito drží, a tak som nešla moc rýchlo. Za chvíľu sme boli pri mojom dome.
//btw pod pisat tam

(okej )

,,To je mi ľúto...Ale zvládaš to aj bez neho."*skonštatujem a pozriem sa von oknom.Pri budove stojí policajné auto.*

*Vypnem motor* Tak čo tady?

,,Otčim ma poslal po nejaké veci.Hneď som späť."*poviem a vystúpim.Prídem k policajnému auto.Vyjde odtiaľ chlap s cigaretou v ústach.*,,Na.Tu sú tie dokumenty.Tento je o skladisku,ktoré treba skontrolovať.Dnes som tam počul hluk.A tento si tvoj otec vyžiadal."*podá mi dve obálky.*,,Nevlastný otec."*opravím ho.Otvorím jednu z nich.*,,Nevyriešené vraždy...Nájomný vrah Kira..."*čítam si v duchu.*,,Sú aj nejaké kópie týchto papierov?"*spýtam sa.Chlap na mňa nechápavo pozrie.*,,Nie,nie sú..Prečo?"*Priložím štós papierov k cigarete v jeho ústach.Hneď sa zapália.*,,Čo to-!?"*začne,lenže mu to dojde.*,,Nehovor mi,že.."*nedopovie,keď mu zabodnem dýku do brucha.Neodpoviem,len sa roztomilo usmejem a šklbnem rukou doprava.Schovám ostrie do púzdra v topánke.Chlap klesne na kolená.Vylezú mu črevá a následne spadne do kaluže svojej krvi.*,,Mala by som ho zabiť..alebo aspoň zavolať pomoc..."*pomyslím si.Chvíľu naňho pozerám.Potom hodím horiace záznamy k nemu,k jeho telu.Pomalým krokom sa vrátim k autu čítajúc druhý dokument.*

Přijedu sem a vidím jak policista vstoupil do budovy jdu pomali za ním. Když jsem skoro za ním uvidím další dva se stejným znakem.Toho prvního zabiju rychle a potichu ještě dřív než vyšel schody vezmu jeho hlavu. Obejdu si je a zavolám na ně: Nezapoměli jste na něco? A hodím po nich jeho hlavu. Jeden z nich na mě zakřičí. Kdo jsi ?Odpovím : To jste už zapoměly,ale já ne připravte se na smrt !Rozběhnu se na ně skočím do vzduchu a hodím po jednom katanu ta ho probodne. Přesně do srdce,další je mrtev ! Zakříčím. Vezmu si svoji katanu a chytnu toho posledního pod krk. Kdo vás poslal zabít moji rodinu ?! Řeknu a usměji se.To nemůžu prozradit šéf by nás zabil !Odpoví.Jak chceš já ti odpovím kdo jsem, jsem ta kterou málem zabil váš šéf !Řeknu a prohodím ho oknem.Sednu si na okno a čistím si svoji katanu.

*Vystúpim z auta a vytiahnem colt* Ešte stále nevieš zabíjať *Idem k policajtovi a zastrelím ho, uvidím ako niekto preletí oknom* No čo keď už som v tom *Idem k nemu a aj toho prestrelím, skovám zbraň a idem k autu*

,,Zabudol si?Na to som až príliš slušná."*uškrniem sa.*

*Prídem k tebe* To ano ale ak chceš prežiť, musím ťa vyškoliť *Príde mi sms, vytiahnem mobil a začnem si ho čítať*

Dokončím práci a jdu dole,nasednu na motorku a zahlédnu vás zavolám na vás: Čauky !

,,Veľa štastia so školením krypľa ako som ja."*zasmejem sa.*,,Mimo to..žijem v R1.Tam sa dôraz na prežitie nejako nekladie."*dodám.Prestanem čítať.*,,Nemáš medzi mužmi nejakého špeha od polície?"*pozriem sa naňho.*

Veď tiež že budeš pre mňa pracovať *Počujem čo povieš a zamyslím sa* Mužov naberám z dedín z R3, pochybujem

,,Ešte raz,prosím.*nadvihnem obočie,keď povie to o práci.*,,Nie?Tak si pozri toto."*podám mu papiere.Je tam všetko o jeho obchodoch.Hlavne o skladisku,kde sme predtým boli.Len popis obchodníka tam není.Takže polícia netuší,že to patrí Hideakimu.*