Kazumov domový komplex na konci mesta

Chvíľu váham.Potom sa však k nemu nakloním a položím mu ruku na hruď a jemne naňho zatlačím aby si ľahol.Kľaknem si vedľa neho a na perách mám úškrn,ktorým maskujem neistotu a miernu hanbu,ktorá mnou prebieha.Potom sa k nemu nakloním.Perami sa priblížim k tým jeho a chvíľu to vyzerá tak,že mu dám bozk.Ja však zamierim k jeho ušku."Stačí ti toto?"zašepkám, pretože si nie som istá, čo presne odo mňa očakával. Mohol cítiť môj teplý dych, ktorý sa mu obtieral po tvári.

Všímal som si každého kroku ktorý robila, a vlastne nemal som čo k tomu povedať predsa len chalanou netrebalo ani viac tlačiť aby sa jej to podarilo."Stačíí ... a už po predu... chcem odvahu." Povedal som jej.

"Dobre... takžeee, choď von, zamkni za sebou, potom mi cez okno hoď kľúče a obehni aspoň 5x okolo tohto domu.... potom ti možno otvorím." usmejem sa, pretože je to vcelku dobrá úloha, a aj keď ešte stále bolo trochu zima, nebola nesplniteľná, ako napríklad s tým červíkom.

"Nó ... mám to ja šťastie že mám dobrú fyzičku." Povedal som zmierene a vybral som sa von, zamkol som za sebou a cez okno som prestrčil kľúče."Ak mi vážne neotvorí ... " Ani ma radšej nenapadlo čo by som spravil keďže som dúfal že niečo také vážne nespraví. Vybehol som a dal som si tých 5 kolečiek ako chcela a keď som sa dostal trocha zadýchaný pred dverami tak som zaklopal "Bu bu bu"

Zasmejem sa. Za dverami provokatívne štrngám kľúčami. "A čo keď ti neotvorím??" spýtam sa so smiechom. Nakoniec ho však pustím dnu a poviem: "Tentoraz pravda...." poviem stále s úsmevom, lebo sa trošku bojím o svoje oblečenie.

"Však to by si videla." Povedal som zo smiechom no potom som vošiel dnu. Na chvíľu som sa zamyslel a potom som dodal. "Čo si o mne myslíš?" Opýtal som sa jej keďže si vybrala pravdu.

"Hmm..." zamyslím sa, keďže takúto otázku som nečakala. Naozaj ma prekvapila. "No..." začnem pomaly, "Si naozaj zlatý chalan, ktorý je za každú srandu, obľúbila som si ťa. Myslím si, že.... si skrátka super....." poviem pravdu. Teda, aspoň si to myslím, o ňom som nejako zvlášť neuvažovala. Ale teraz.... Nechám to tak a pozriem naňho s očakávaním. "Pravda alebo odvaha??" spýtam sa.

Vypočul som si čo hovorila a vlastne som bol rád za to čo povedala keďže počuť niečo takéto je naozaj povzbudzujúce. "Ďakujem ... umm pravda." Vyplazil som na ňu jazyk keďže dala pravdu aj ona inak by som ju nedal.

Uškrniem sa. "No, asi vieš, čo sa spýtam však? Aj ja to chcem vedieť.... Čo si myslíš ty o mne??" spýtam sa, pretože som naozaj zvedavá.

"Nó takže ako keby som začal? Si príjemné, sympatické pekné dievča ktoré je taktiež pre každú srandu čo sa mi na tebe veľmi páči. Nemáš problém s adrenalínovými vecmami čo je taktiež veľké plus a k tomu v tomto oblečení si naozaj sexy." Predsa len som mal povedať čo si o nej myslím ale nie kedy preto som dodal to čo na koniec keďže to som si myslel práve v tejto chvíli. Povedal som to popravde naschváľ to posledné ale pravda to bola. "Pravda odvaha?" Opýtal som sa .

Vyjavene naňho pozerám. "Wau...." poviem s úsmevom, polichotená. "Ďakujem, Kazu. Pravda." vyberiem si znova, dobre sa mi s ním rozpráva.

"Máš chalana?" Opýtal som sa jej s lišiackym úsmevom, popravde som to vedieť chcel lebo ma to zaujímalo a lepšia otázka ma teraz nenapadla.

"Nie, nemám." vyplazím mu jazyk, nebola to najpríjemnejšia téma, ale nevadilo mi to. "A čo ty? Máš babu??" spýtam sa, aj keď som možno mala počkať, či chce pravdu alebo odvahu, ale toto mohol brať ako otázku povedľa.... alebo neodpovedať.

"Nie ... som single.." Odpovedal som jej a potom som na ňu mrkol po tom čo na mňa vyplazila jazyk. Potom som sa ale zasmial a hneď na to som dodal. "Ták teraz pre zmenu odvaha." Povedal som nakoniec.

"Dobre..." prikývnem a uškrniem sa. "Nebude to nesplniteľné... ale odporné hej." poviem zákerne, ale stále žartovne. "Takže... soľ, múka a škorica... na jednej lyžičke... musíš to len zjesť. A ver mi, dá sa to prežiť." zatvárim sa kyslo.

"Prečo mi stále dávaš niečo zjesť? Ja niesom hladný." Povedal som a zaškeril som sa, potom som si dal vlastne dole aj nohavice ktoré som mal na sebe keďže toto som vážne robiť nechcel. "Pravda alebo odvaha?"

"Och.." poviem smutne, naozaj som chcela vidieť tú grimasu, ktorú by vystrúhal, keby to zjedol. *No, čo už...* pomyslela som si. "Odvaha..." poviem mu potom. A začnem si ho prezerať. Keď tu stojí takto, skoro nahý, nedá sa to ignorovať.

"Takžé ... keď mi dávaš stále niečo na jedenie ... nie radšej nie." Predsa len som nechcel byť uchylný takže som to nechal tak a povedal som niečo iné. "Čo keby si mi tak teraz vyznala lásku?" Predsa len som bol zvedavý ako to zvládne.

"Prečo ty mi dávaš stále ťa nejako zvádzať???" opýtam sa s úsmevom. Toto mi nerobí až taký veľký problém, a chcem to zobrať zo žartu. Preto si pred neho kľaknem, vystriem jednu ruku a s úsmevom začnem: "Vieš.... Kazu.... ja, musím ti niečo povedať. Už dlho sa na teba pozerám a.... páčiš sa mi. Obdivujem ťa. Keby len to... ja.... asi ťa milujem." teraz sa zapýrim, aby to bolo vierohodné a čakám na jeho reakciu.

"Lebo je to sranda." Povedal som jej a potom som ju pozorne sledoval a počúval keď sa mi vyznávala. Milo som sa na ňu pri tom usmial keďže to povedala naozaj verohodne žeby ma s tým možno aj rozhodila. "Dobráá ... tak teraz odvaha." Dúfal som že mi zasa nedá niečo zlé keďže som tam bol len v trenýrkach.

"Dobree...." zamyslím sa. "Zatancuj mi tu tango..." zasmejem sa, nič iné ma nenapadlo a toto by mohla byť zábava. "A ak chceš, urobím ti partnerku..." usmejem sa, keďže takto to bude možno ešte zaujímavejšie a zábavnejšie.

"Nó to bude zaujímavé." Povedal som s menším uškrnutím keďže toto som až tak tancovať dobre nevede, alebo skôr som to len videl ako sa to tancuje. "Tak poďte my lady." Natiahol som k nej ruku a nahodil som taký iný prízvuk pri tom.

"Samozrejme, sir..." zasmejem sa. Tiež nahodím iný prízvuk, svoj starý anglický. Potom chytím jeho ruku a vstanem. Nastavím sa na tanečnú pozíciu a čakám na Kazumu.

Taktiež som zaujal tanečnú pozíciu pri ktorej som ju chytil za jednu ruku a druhú som jej dal trocha vyššie nad pás a dúfal som že je tá pozícia správna. Potom som vyšiel krokom smerom k nej a skúsil som vlastne tancovať podľa filmu na ktorý som si spomenul, aj keď tie kreácie neboli najlepšie. "To si ale vybrala úlohu." Prehodil som keďže som niečo také až tak dobre nevedel.

Nechala som sa chytiť a začali sme tancovať. Usmejem sa. "Vybrala som aspoň niečo... ľahké... A potom.... chcem odvahu." poviem mu už dopredu.