Ulice a uličky

*Idem po chodníku v ušiach sluchátka a v nich Separ, potichu si rapujem po ceste a stretnem pár "borcov" čo prepadávajú jedno dievča, prídem k nim, vytiahnem jedno sluchátko a poviem* Ták chlapci, buď ju necháte alebo vám rozbijem hlavu, rozmyslite si *Chalani išli tou druhou cestou a rozbehli sa po mne, zobral som kus dreva a jednému do hlavy rovno spadol, po druhom som to drevo hodil a on spadol, tretiemu som dal päsťou do tváre, chcel mi to vrátiť ale to som už vytiahol colt a namieril mu ho do tváre* No no no, všetkých som vás položil na zem, buď sa vzdajte alebo vám prevrtám hlavu *Chalani sa zlakli a utiekli, usmial som sa, pomohol som dievčaťu, dal jej pár penazí čo jej stihli ukradnúť a išiel som ďalej po ceste na námestie*

*Jdu po ulici a uvidím zděšenou ale usměvavou dívku.Zeptám se:*Co se ti stalo?.*Odpoví jen*: Nic ,předchvíli mě zachránil pohledný muž.*Jen řeknu:* To je dobře už jsem se bála horšího.Dávej si pozor nebo se ti může stát něco horšího.*Otočila jsem se a šla dál k náměstí  se podívat na fontánky*.

*Autom ideme po ceste* Máš ho? *Chlap čo je so mnou ukáže na kufor, ja sa len usmejem sa čakám kedy tam prídeme* Tady zahni *Auto zatočí a pomalu sa blížime k nášmu cieľu*

Prechádzam po úzkej uličke a mierim si to na vlakové nádražie. Nerada tu chodievam. Vždy tu je nejaký nadržaný jedinec z nočného klubu alebo tak.. Ewww.. pomyslím si a radšej pridám do kroku.

Neviem sa odtiaľto vymotať. Sakra. pomyslím si a opriem sa o stenu úzkej uličky.

*Prechádzal sa tak dlho do neznáma až sa stratil. Nevedel kde je a to ho znepokojovalo. Pred sebou si všimol dievča ktorá sa opiera o stenu.* "Možno by som sa jej mohol spýtať na cestu na námestie.." *pomyslel si a prišiel k nej.* "Um... Z- Zdravím... Prosím vás ako sa dostanem na námestie? Ja.. ehm.. stratil som sa a vôbec neviem kde som." *Nervózne sa zasmial a poškriabal po hlave.*

"A-Ahoj.. Eh.. netuším.. tiež som sa stratila." povedala som a pozrela som sa na chlapca ktorý bol asi o 15cm nižší než ja.

"Tak.. nájdime cestu spolu..." *Priateľsky sa usmial. Bolo mu to trápne povedať ale predsa len je lepšie blúdiť s niekym ako sám.*

Zamyslene prikývla a odtisla sa od steny. "Tak poď." usmiala sa a zamierila dopredu. Chcela byť už čo najskôr doma.

*Ticho ju nasledoval. Potom sa chcel spýtať na jej meno.* "Um.. Ako sa voláš? Teda ak sa smiem spýtať.."

"Som Nakagawa Haru." povedala a usmiala sa na neho. "A ty si..?"

"Okazaki Ayato... Rád ťa spoznávam Nakagawa-san." *usmial sa.* "Ehm... Ty nie z R2 však? Teda.. nevyzeráš nejako nebezpečne a ešte k tomu si sa stratila takže to tu nepoznáš. Um.. nechcem ťa nijak uraziť ani tak..." *tú poslednú vetu povedal trocha tichšie.*

"Haha, vporiadku." jemne sa zasmiala. "Žijem v R1 ale žila som tu aj v trojke." povedala kľudne.Zastavila a rozpustila si vlasy ktoré mala doteraz v cope ktorý sa jej rozpadal.

"Ja žijem tiež v R1.. M- Mohli by sme sa viac s- stretávať.." *jemne sa začervenal.* "Teda nemyslím to nijak úchylne.. len čisto um... kamrádsky (?)." *potom ho napadlo že sa jej niečo spýta.* "Ako sa žije v R3? Ešte som tam nebol a tak ma to viac menej zaujíma."

*Idem po ulici s Megami* Hideaki Takagane

"Nenapadlo ma že by si to mohol myslieť úchylne.." zasmiala sa. "Nerada na to spomínam.. nieje to nič moc.. ale ja som mala dobrých pestúnov čo sa mi snažili zabezpečiť všetko čo som potrebovala." povedala a pozrela sa na to malé človieča.

"Prepáč... Nechcel som ti pripomínať zlé spomienky.. Um... Tak zmeníme tému.. Um.. Je niečo čomu sa venuješ? Teda ako hobby?" *zvedavo sa spýtal. Haru mu prišla sympatická.*

Všimla som si toho chalana a to dievča - Meggy z námestia. Potom som sa otočila na.. ako sa volal? Ayata. "Ani nie.. Venujem sa modelingu a trochu skateboardujem ale to som už dlho nerobila.." zasmiala sa.

*Ayato si ich dvoch ani nevšimol.* "Modelka? Mohol som to predpokladať.. Máš peknú tvár a aj postavu..." *zasmial sa*

Otočím se a zavolám: Haru ahoj !

Otočila som sa. "Ahoj!" usmiala som sa a zakývala som Meggy. Potom som otáčajúc sa na Ayata povedala:"Ďakujem.. je to od teba milé." povedala.

Otočila jsem se na Hide a zeptala jsem: Kolik ti je ?

*Ayato sa obzrel na dievča čo pozdravilo Haru.* "To sú tí dvaja čo som pred tým videl.." * pomyslel si a pozrel sa na Haru.* "Som rád že som ťa potešil.. Um.. Zrejme ti prišli kamaráti... tak ja pôjdem.. už asi viem kade mám ísť.." *zaklamal.. Nechcel ich rušiť alebo byť na obťiaž.*

*Ayatovi zoni mobil ^^*
(dúfam,že ho máš pri sebe )