Lúka

"Niekto sa tu hanbí." Povedal som zo žartu na to keď uhnula pohľadom. "Tak, čo stebou, čo stebou." Rukami som ju ovinul okolo pása ako keby som mal niečo nekalé v pláne.

Po tom čo povedala som bol rád že nedokáže čítať myšlienky lebo ma toho v tú chvíľu napadlo naozaj neskutočne veľa. "Vieš že tieto tvoje slová sú naozaj nebezpečné? Ani nevieš čo také môžem spraviť. " Rukou som jej prešiel po chrbte a ako keby som mal drápy tak som jej po ňom prešiel zasa ale mala tam oblečenie. "Lebo niesom až taký anielik ako si možno myslíš." Hovoril som to stále prívetivým a milým hlasom skúmal som čo by urobila ak by som vážne niečo skúsil urobiť. Vážne je to zaujímavé dievča. Napadlo mi.

Heh, nepozná ma poriadne a dovolí si povedať niečo také. Rukou som jej prešiel zasa po chrbte len s tým rozdielom že už priamo na jej pokožke. Nemal som v pláne ju nejako obťažovať, ľutoval som len toho že som nemal studené ruky lebo to by bolo naozaj dobré. Asi by sa ale poriadne mykla aspoň to som predpokladal.
Nakoniec som ju v ten moment prevalil zasa na zem že tentoraz som bol ja nad ňou. "Podľa mňa si ale teraz bezbranná šelmička." Povedal som zasa s lišiackym úsmevom.

Tak teraz ostáva len niečo vyskúšať... Prebehlo mi hlavou. Nedržal som jej teraz ruky, keďže ja som svoje mal okolo jej tela keďže som bol teraz vážne nad ňou. Začal som sa približovať svojou tvárou k jej možno to vyzeralo ako keby som ju chcel pobozkať možno ale nie. Tentoraz som nič nepovedal. Vážne som bol zvedavý ako zareaguje.

Neurobia nič, ako keby jej to nevadilo. Zvláštne, preto keďže sa nijako neuhnula ani nič nespravila stalo sa to že sa naše pery spojili a ja som ju vlastne pobozkal. Popravde s počiatku som to nechcel urobiť lebo som si myslel že jej to bude vadiť a bude sa brániť ale nakoniec som názor zmenil.

"Ano?" Opýtal som sa, bol som zvedavý čo mi povie po tom čo som spravil.

Po jej slovách som sa zasmial. "Mňa tiež, je to naozaj zábavné." Podotkol som a potom som dodal. "Vyzeráš tak bezbranne no pravda je opakom čo?" Opýtal som sa jej.

"Tak podľa mňa vieš byť nebezpečná ak chceš. A taktiež vieš byť neskrotiteľná." Povedal som jej čo si myslím popravde to bola pravda, to bol asi dôvod prečo sa mi zdala zaujímavou. K tomu ten jej prístup. "Si vážne zaujímavá. Niekedy je ťažké odhadnúť čo spravíš a normálne s tým problém nemám." Predsa len odhadovať iných ľudí mi išlo.

"Podľa mňa aj hej lebo sa vôbec nebrániš." Povedal som podpichovačne a potom som dodal. "Myslím si ale že na to mám aj tak plno času nemyslíš?" Opýtal som sa jej no potom na napadlo že keď tak leží či jej nieje zima. "Nemrzne ti takto chrbát?" Opýtal som sa jej.

Cukol som sebou ale teraz som to tak trochu čakal keď povedala že čaká na vhodnú chvíľu preto som jej chytil tú ruku s ktorou ma šteklila. Potom som jej zbral aj tú druhú a dal ju k tej prvej a držal ju jednou rukou. Potom som ju začal ja štekliť. "Aby sa ti to nevymstilo." Povedal som keďže som ju mal ako keby vo svojom moci aj keď sa brániť mohla.

Začal som ju štekliť ešte viac aj keď sa krútila, je pravda že si uvoľní ruky ale aj tak som ju pri tom stále šteklil keďže som vedel že mi takto nemôže nič spraviť. "Ja sa divím že ťa nebolí brucho keď sa toľko smeješ." Povedal som a pritom ju stále šteklil na jej bokoch a brušku. Aj keď sa mi zdalo že viac je šteklivá na bokoch.

"Možno aj to čo predtým?" Povedal som a potom som sa opýtal ja jej. "Čo by si ale chcela robiť ty?" Opýtal som sa jej teraz ja keďže niečo také ešte ona nepovedala.

"Tak je veľa spôsobov v hraní, žeby som teraz nechal ja teba?" To som skôr povedal zo žartu, nechcel som riskovať predsa len kto vie čo by ju napadlo. Nakoniec som sa posadil ako predtým a ju som vytiahol tak aby neležala na zemi ale aby sedela na mne ako predtým. V tedy som ju trocha štuchol. "Ako to že si sa nebránila?" Opýtal som sa na to predtým, myslel som že vedela na čo som sa pýtal, na tvári som mal menší úsmev.