Lúka

Tiež sa usmejem a sadnem si. Potom počúvam jeho slová. "Jasné, aj ja rada chodím na diskotéky." poviem mu a tiež sa mu pozriem do očí. Pomaly sa nahnem a priložím moje pery na tie jeho. Je to pomalý a nežný, ale pri tom celkom hlboký bozk.

,,Viem.."*zamrmlem a uhnem pohľadom.Blbá otázka,blbá odpoveď.Mohla som si domyslieť,že takto odpovie.Povzdychnem.Potom však váham či mu to mám povedať.Nadýchnem sa.Nie som zvyknutá hovoriť o svojich "problémoch".*,,Shion..."*oslovím ho,potichu a rozmýšlam ako mu to povedať.*,,Um...Na jednej strane..Chcem zaujaťmiesto svojho otca.Možno je to jediný spôsob,aby som s ním mala spoločné aj niečo iné ako spomienky.Na druhej strane však....Rodí sa vo mne nový život..A...nechcem ho zničiť...Čo mám robiť?"*poviem mu.Naštastie sa mi hlas netrasie,ale do otázky sa vkradne náznak zúfalstva...Alebo presnejšie strachu.*

Jej bozk som opätoval a svojou rukou som ju pohladil po tvári ktorou som napokon skĺzol pomaly na jej bok. Do bozku som zapojil aj jazyk ktorý si našiel cestičku k jej aby sa s ním mohol trocha "pohrať." Bozkával ju pomaly a nežne.

Rukou mu vojdem do vlasov a druhú mu prehodím okolo krku a ešte viac si ho pritiahnem. Jeho jazyk pustím do mojich úst a tam sa s ním tiež začnem hrať. Bozk bol najprv pomalý, ale začnem ho prehlbovať a začínam ťa bozkávať vášnivejšie.

Na to že sme boli len kamaráti sme sa k sebe mali naozaj blízko čo mi ale vyhovovalo keďže sa mi to takto naozaj páčilo. Ruku ktorú som mal na jej boku som ňou prešiel na jej chrbát a začal som ju na ňom jemne hladiť. Keď sa začal bozk stávať vášnivejším začal som sa viac venovať jej spodnú peru ktorú som láskal svojimi perami. Po malej chvíli som ale bozk prerušil ale ostal som u nej blízko. Nechal som zatvorené oči a priložil som na jej čelo to svoje. "Eno-chan? Vieš že si sladšia ako med?" Povedal som mierne pobavene no potichu.

Po prerušení bozku som sa zhlboka nadýchla. Mala som strašne rozbúšené srdce a snažila som sa ukľudniť. Oprela som sa o Kazumu a jemne som sa zasmiala po tom čo povedal. "Hej? Vďaka.... ty máš zase strašne pekné vlasy....." poviem mu. Potom ešte pošepkám: "Ale ružové by boli krajšie." a zasmejem sa.

*Nechápavo na ňu zízam.Snažím sa to pochopiť.Výsledok ma však neuveriteľne šokuje.*,,Kto je to?...Tvoj snúbenec je otcom?"*spýtam sa a nasucho preglgnem.Neviem či to chcem vedieť.Chcem jej čosi povedať,ale už sa mi to neoplatí.Poznám ju a ona by sa neviazala,ak by naozaj nemilovala.Zatnem ruky v päsť a pozriem sa naňu.Pokúsim sa o úsmev a čakám,čo mi povie.*,,Aký je?..."*dodám.Narážam tým na jej snúbenca.*

"Nie to vážne radšej nie ja mám rád svoje vlasy také aké sú." Povedal som presvedčene. Aj keď som vedel že žartuje radšej som nechcel súhlasiť lebo by mi ich ešte vážne prefarbila. Ani som si to neuvedomil a moje srdce tiež rýchlejšie búšilo. Odtiahol som svoju hlavou od nej a zahľadel som sa jej zasa do očí. "Nebude ti vadiť keď si ťa potom odnesiem domov?" Zahlásil som nevinným hlasom.

Trochu zosmutniem, dúfala som, že sa prekecne a nejako mi dá dovolenie zafarbiť mu ich. Nejdem to už ďalej riešiť, len sa nepatrne uškrniem a odpoviem: "Jasné, ak ma udvihneš.... ale môžeš." usmejem sa a pozriem sa mu do očí.

Letmo som ju pobozkal ale len na chvíľočku. "Určite aj keby som ťa tam mal odniesť s tej diskotéky." Povedal som z úsmevom, keď mi ale pozerala do očí nedalo mi to a zasa som sa k nej naklonil a spojil som naše pery ale zasa len na malý okamih lebo ma niečo napadlo. "Ideme si teda zatancovať?" Opýtal som sa jej.

*Bez slova prikývnem.Stále sa naňho nedokážem pozrieť,keďže som práve odhalila svoju slabú stránku.Tú,ktorú na sebe neznášam.Všimnem si,že tentokrát na ňom nie je niečo v pohode.Ale....radšej sa nepýtam,pretože nechcem.Je to síce môj kamarád,ale teraz sa chcem baviť najmä o mne.Byť egoistická princezná okolo,ktorej sa točí celý svet.Dosť ma zarazí jeho otázka.*,,Um..no..je..naozaj starostlivý,milý..jednoducho..ľúbim ho.."*poviem potichu.Pri tom ako o ňom hovorím mám na perách úsmev.*,,A hlavne..je môj."*dodám so smiechom.Možno to bol pokus o odľahčenie atmosféry.*
(Shion...Friendzone! )

(nie Friendzone! nevytahuj na mna taku op zbran! )
,,Dosť.."*precedím pomedzi zuby.Vidím ten jej úsmev,keď o ňom hovorí a irituje ma to.Nechcem počuť z jej úst o inom mužovi.Prestanem zatínať ruky v päsť.Dám ruku okolo jej drieku a pritiahnem ju k sebe.Chytím ju za bradu a ndvihnem,aby som jej videl do očí.Tých krásnych azurových očí.Len tak do nich hľadím.Potom sa k nej priblížim a nežne ju pobozkám na pery.Obyčajný nežný bozk,pri ktorom ju,pri odtiahnutí jemne potiahnem za spodnú pery.Odtiahnem sa a pozerám jej do očí.*,,Milujem ťa..."*poviem potichu.Vlastne je to moja 1.láska,ktorá teraz znova vzplanula.*,,Nemôžem byť tvoj aj ja?"*poviem s nádejou v hlase.Dobre viem,že odpovieď je nie.*

(TT.TT ...to sa este uvidi! )
*Trhne mnou,kvôli jeho reakcii a tomu,čo povie.Nečakala som to.Tak nejak začínam tušiť,čo sa stane.Dôvod prečo sa pýtal a prečo mal ruky zatnuté v päsť.Napriek tomu však nie som schopná reagovať,keď si ma k sebe pritiahne.Trošku znervózniem pri tom ako mi hľadí do očí aj keď som to tak nejak čakala.Bozk inštinktívne oplatím.Potom čo to však spravím sa uvedomím.Chcem ho od seba prudko odstrčiť,ale po tých slovách to nespravím.Tiež mu pozerám do očí.Snažím sa nájsť odpoveď.Dôvod prečo to doteraz tajil,prečo mi to povedal až teraz.Nepatrne pokrútim hlavou.Nič však nehovorím.Nemám k tomu čo dodať.*

*Povzdychnem a sucho sa zasmejem.*,,To som si mohol myslieť...Prepáč..Prepáč,že som to spravil."*poviem a posnažím sa o smiech.Vyjde zo mňa však len neidentifikovateľný zvuk.Pevne ju k sebe priviniem.Chcem cítiť jej prítomnosť,ktorú vďaka objatiu mám.Lepšia možnosť by bola pustiť ju,ale to nepripadalo do úvahy.Videl som v jej očiach otázku,ale nechcel som odpovedať.Len by v tom bol väčší zmätok.*,,Neznášaš ma?"*zamumlem.*

*Uvedomím si,že som prišla kvôli vyriešeniu problému,ktorý sme aj tak nevyriešili.Povzdychnem.Keď si ma k sebe privinie,tak sa nebránim,keďže som príliš zahĺbená do svojich myšlienok.Potom sa však vykrútim z jeho objatia a odstúpim od neho.*,,Nie..mám ťa rada..Ale..Nejakú dobu ťa nechcem vidieť."*poviem mu s úsmevom na perách.Dá sa to nazvať cynickým úsmevom.Nechcem byť odporná ani nič podobné,ale musím si to všetko utriediť.Neľúbim ho a preto mu radšej ublížim...Aby on neznášal mňa.Prekliata logika,ktorú mám nechápem ani ja sama.*,,Prepáč...Maj sa..."*zamrmlem smerom k nemu,pričom sa od neho vzdialim.Nakoniec odídem.*

*Jej čin ma neprekvapí.Vlastne trošku aj áno,ale mohol som to tušiť.Tie slová ma síce zrania,lenže viem,že robila,aby som ju neznášal.Tiež viem,že sa jej to nepodarí.Pozerám sa na jej chrbát...na to ako odchádza.Nesnažím sa ju zastaviť.Aj tak by to nemalo cenu.Keď mi zmizne z dohľadu,idem k svojmu autu.Naštartujem a idem preč.*

*Doběhnu na louku,ohlídnu se.Nikde Raie nevidím.Skovám se za nejbližší strom.Jedny pouta si dám do ruky a zbylé tři skovám do kapsy.*

*Přiběhnu na louku, ale Meggy nikde nevidím pojdu do středu louky a začnu se rozhlížet. Ale najednou vidím odraz světla Meggyin přívěšek řeknu si a začnu se dívat směrem odkud jde světlo. Vytáhnu jedny pouta z kapsy.*

*Podívám se za strom, za kterým jsem stála,uvidím Raie,trochu sebou cuknu.Dám si ty pouta do kapsy.Vlezu ztěží na strom,sednu si na tu nejvýše danou větev a čekám než přijde Rai.*

*Pomalu jdu směrem k tomu stromu od kterého šlo světlo podívám se za strom ale nikoho nevidím, přemýšlím kde by meggy mohla být a rozhlížím se dokola.*

*Chce se mi smát,ale nemůžu jinak bych se prozradila.Potichu urvu malou větvičku a zhodím ji dolů směrem na Raiovu hlavu.*

*ucítím větvičku a kouknu se nad sebe a vidím meggy* "takže tady jsi ty jedna zlobivá holčičko" * otočím se a pomalu začnu lézt na strom*

*Vypláznu jazyk,zasměji se.*Zlobivá holčička je tu stále..*Připravím si jedny pouta a dám si je za záda.*

*Chytím tě za ruku a stáhnu tě sebou ze stromu, dopadneš na mě pomalu tě obejmu* "Ty jedna zlobivá holčičko" *políbím tě na tvé rtíky.*

*Senu si na tebe.Vytáhnu z kapsy pouta a rychle ti připnu ruce,nechám ti je vepředu abys mohl s němi trochu hýbat.*To bylo docela lehký...