Rodinný dom (Shion a Ayato)

*Zatvorím si oči, jeho bozk mu opätujem a popritom mu rukou prehrabnem vlasy. Mal som rád takéto chvíle. Chvíle kedy by som ho najradšej nepustil. Chvíle kedy chcem cítiť jeho teplo a prítomnosť. Odtiahnem sa od neho a znova zopakujem tú vetu čo som povedal pred tým.* "Prosím... prespi aj dnes u mňa v posteli."

Keď prehrabne rukou moje vlasy, tak sa mi pery skrútia do úsmevu. Som rád, že bozk opätuje, aj keď by som mohol spraviť niečo, čo by nechcel. Vlastne k tomu nemám ďaleko, ale keďže mi na ňom záleží, tak sa držím. Z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu mi srdce búši o niečo rýchlejšie. Láska? Tú som už veľmi dlho necítil. Naozaj dlhú dobu. Keď sa odtiahne, tak sa mu zadívam do očí."Pre teba čokoľvek."usmejem sa a vezmem ho na ruky. Následne zamierim do mojej izby, keďže tam je väčšia posteľ, a položím ho na postel, pričom si ľahnem vedľa neho.

*Mal som isté tušenia čo všetko sa môže stať. Som v podstate pripravený na všetko.. teda po dnešku určite. Keď povedal tú vetu, jemne som sa usmial, to že ma zobral na ruky ma trochu prekvapilo no aj napriek tomu som sa nebránil a nechal sa odniesť. Ľahol si vedľa mňa a ja som sa na neho "nalepil".*

Pripravený byť môže, ale ak by som to spravil, tak sa neubráni. Predsa len som o koľko väčší? Zrejme aj o dosť. Mne tiež na tvári hraje úsmev. Nemal by sa brániť. Kebyže by sa o to snažil, tak len spadneme. To nechceme. Teda aspoň ja nie, keďže by to bolelo a akosi nemám rád samoubližovanie si. Síce som raz išiel do R2 a nechal sa zmlátiť, ale to je už o inom. Vtedy som bol mimo a tak sa mi to odpúšťa. Keď sa na mňa nalepí, tak mi ujde pobavený smiech, pričom dám ruku okolo neho a pohladím ho po chrbte, pričom sa snažím nevšímať si naliehanie môjho "kamaráda" tam dole.

*Je pravda že by som sa neubránil. A aj snaha o to by bola zbytočná... Jeho "kamaráta" som cítil aj ja keďže som bol na ňom natlačený.* "Ummm... Shion.. ak ťa "provokujem" tak môžem ísť do svojej izby." *reagoval som na to.*

Možno by sa ubránil, ak by ma citovo vydieral. Ale dokáže on niečo také? Pochybujem ,ale možno by ma dokázal prekvapiť. Bolo by divné, ak by ho necítil, keďže je na mne nalepený. Jedine, že by to ignoroval. Čo sa zdá, že nespraví."A čo keby si mi s tým pomohol?"vyjde z pomedzi mojich pier tíško, pričom provokatívne zafarbenie sa nedá prehliadnuť. Potom si však zahryznem do jazyka, pričom si v duchu vlepím poriadnu facku a je to vidno na mojom výraze."Um..Nič som nepovedal."snažím sa zahovoriť tú vec, ktorý som so seba nechcene vypustil.

*Nie... nič také by som nedokázal. Keď to povedal tak mi napadlo niekoľko myšlienok naraz. Videl som však že to povedať nechcel.* "Hmpf... jedine ak by si ma k tomu donútil." *to čo som povedal nebolo nechcene to nebolo to myslené ani vážne. Vlastne sni neviem prečo som to povedal... možno to bola prvá myšlienka čo ma napadla.*

Som si vedomí toho, že by to nedokázal, ale naštastie sa viem ovládať. Aspoň teraz teda. Žeby som to nechcel povedať? O tom by sa dalo diskutovať, keďže som to povedať v podstate chcel, pretože som to mal na jazyku, ale radšej som to povedať nechcel, keďže by som tím možno len zničil túto chvíľku. Ale zdá sa, že nie. Následne však povie to, čo povie a tak sa trošku nadvihnem, pričom si podopriem hlavu a nadvihnem obočie."To by nebolo až tak ťažké."poviem pobavene s náznakom smiechu.

*Trochu som sa usmial.* "Myslíš?" *neviem či to už myslím vážne alebo to ešte stále beriem ako... "vtip". No začínam mať pocit že nad tým premýšľam viac vážne. Sám som prestával veriť tomu čo hovorím ale nijak som to neľutoval. Možno som si až moc veril ale bolo mi jedno ako to dopadne.*

"Viem."odvetím mu sebavedome, pričom sa úškrn na mojej tvári rozšíri. Aby aj nie. Takto provokovať. Toto by chlapec nemal robiť, predsa len som to ja. Veď si priamo žiada o to, aby som ho pretiahol a vzal si jeho análne panictvo. Teda ak ho ešte má. Ktovie? Ja nie a možno to zachvíľu zistím. Lenže ešte predtým by bolo fajn aj jeho dostať do tej nálady či ako to mám nazvať. Preto moja ruka zablúdi dole a cez látku pohladím jeho prirodzenie. Následne tá moja ruka vojde do jeho nohavíc, samozrejme ešte predtým rozopnem gombík a s pomocou druhou ruky ich trošku potiahnem nižšie, aby som mal lepší prístup.

*Pomaly sa začínam jemne červenať a z úst mi vychádzajú tiché vzdychy. Jednou rukou chytil som ho za tričko, druhú som si položil na posteľ a obe som zovrel v päste. Začal som pociťovať teplo a cítil som sa zvláštne ale prijemne zároveň. Pomaly mi začal tvrdnúť a tým sa mi viac krát začali opakovať tiché vzdychy.*

To jeho červenanie je síce rozkošné, ale momentálne si ho nevšímam aj keď naňho reagujem rozšírením pobaveného úsmevu. Tie jeho vzdychy ma povzbudzujú, aby som pokračoval a preto zrýchlim pohyb svojej ruky. Keď ma chytí za tričko a následne zatne ruky v päsť, tak sa usmejem. Skoro až prívetivo. Cítim, že tvrdne a to je fajn, lenže je to pomalé. Preto sa narovnám a posadím ho, pričom mu dám nohavice dole a hodím na zem. Následne sa skloním k jeho prirodzeniu. Keďže som chlap, tak viem ako na to, pretože viem ako to má každý rád. Chvíľu však váham. Napokon obkrúžim špičku jazykom a následne si ho vezmem do úst, pričom si pomáham rukami."Vole...čo to robíš?"hovorím si v hlave, ale nie je to znechutene. Skôr pobavené.

*Vzdychanie sa zrýchľovalo a bolo o niečo hlasnejšie než pred tým. Pravou rukou som ho chytil za hlavu a pomedzi tých vzdychov vyslovil jeho meno.* "S- Shion..." *Cítil som sa tak zvláštne... bolo to pre mňa niečo nové a taktiež k tomu patria aj nové pocity ktoré neviem opísať. Avšak cítil som že skôr či neskôr to na mňa príde...* "Už... uhm... N- Nevydržím to... dlho.." *Snažil som sa pomedzi tých vzdychov aspoň niečo povedať.*

Tie jeho vzdychy ma neuveriteľne vzrušujú a keby to šlo, tak tvrdnem ,lenže už nejakú dobu som ako skala. Mimoto ja veľmi vzdychať nemôžem. Keď ma chytí za hlavu nijak neprotestujem. Prečo aj? Možno tým chce korigovať moju rýchlosť. Cítim, že čoskoro bude a preto ešte párkrát obkrúžim jazykom jeho prirodzenie a dám ho von z úst, v tom najlepšom. Viem, že je to iritujúce, ale zároveň aj provokatívne, čo je len dobré. Nemôžem ho pustiť hneď k vrcholu v predohre. Preto svoje pery presuniem vyššie, pričom chytím len jeho trička dám ho dole. Priblížim sa k jeho krku, ktorý prejdem najprv perami a následne aj perami."Volal si ma?"povie s úškrnom na perách a následne ho pobozkám. Najprv jemne a do bozku postupne pridávam akúsi živočíšnosť, pričom ho hladím na vnútornej strane stehna.

*Vytiahol ho z úst čo ma trochu prekvapilo. Áno je to dosť iritujúce, no s tým nič nenarobím. Na jeho otázku som mu ani neodpovedal. S mojim telom sa úplne pohrával a ja som sa nebránil... vlastne v tej chvíli by som nad tým ani nepremýšľal. Zatvoril som si oči a bozk mu opätoval. Popritom som mu pomaly rukou prešiel po hrudi z hora dole a potom mu s ňou vliezol pod tričko a posnažil sa mu ho dať dole.*

Dobre viem, že je to iritujúce, ale predohra je predohra a preto nemôžem dovoliť, aby sa spravil hneď. Predsa len by sa mi to veľmi nepáčilo. Áno, som sebec v každej minúte svojho života. Pohrávam? Dávam prednosť slovu rozmaznávam, ktoré je výstižnejšie, keďže nie každému by som robil dobre, to je snáď jasné. Doteraz som na chlapov totiž nebol. Ak keď neviem či sa dá Ayato považovať za úplného muža. Pri odtiahnutí ho potiahnem za peru a následne aj pomôžem s dávaním dole môjho trička, ktoré odhodím. V rýchlosti si dám dole aj nohavice aj s trenkami, keďže mi teraz budú len zavadzať."Možno ťa to bude trošku bolieť."pošepkám mu do uška, do ktorého ho následne aj jemne kusnem. Následne roztvorím jeho nohy. Môže cítiť na svojom zadku moj penis, ktorý je pomerne dosť tvrdý. Následne ho ešte raz živočíšne pobozkám, pričom tvrdo prirazím. Moje prírazu sú najprv pomalé, aby si zvykol na prípadnú bolesť.

*Pošepkal mi že ma to bude bolieť.. bolo mi to trochu jasné že to nebude bezbolestné ale tejto časti som sa obával asi najviac. Nevedel som ako moc to bude bolieť. Aj keď boli prírazy pomalé bolelo to.. síce nie veľmi ale aj tak. Nijak som to však na sebe nechcel dávať vedieť aj keď to moc nešlo. Moje červenanie sa zosilňovalo a to isté aj vzdychy.*

Ani neviem, prečo som mu to povedal. Možno som mal byť ticho. Ale asi je lepšie mu to povedať. Bože. Nad tým by sa dalo diskutovať celé hodiny. Celkom ma prekvapí, že nevykríkne, keď tvrdo prirazí, ale asi to drží v sebe. Ktovie? Možno ho to vlastne ani nebolí. Čo ja viem? Nie, neviem. Postupne pomaly zrýchlujem svoje tempo, pričom vzdychám s ním. Aby aj nie. Trošku pržmúrim oči, takže si to, že ho to bolí veľmi nevšimnem. Pri tom ako sa v ňom pohybujem, priložím svoje pery na jeho krk a ruky položím na jeho boky.

*Áno... držím to v sebe no nie na dlho... čím viac zrýchluje svoje tempo tým viac to bolí. Preto do svojho hlasného vzdychania sa pridá aj občasné "knučanie" (alebo ako to nazvat) ktoré nedokážem zadržať, ale našťastie pre mňa sa neopakovalo nejak často. Som rád že si to nevšimne pretože som mal slzy na krajíčku oka. Vlastne... ani neviem čo chcem dosiahnúť tým že sa snažìm všetkú tú bolesť nedávať na javo.*

Nebol čas vziať vazelínu, ale keď začujem to jeho kňučanie, tak to ľutujem. Preto znovu spomalím svoje tempo prírazov, pričom sa naňho zahľadím. Následne mu položím ruku na tvár a pohladím ho po líci, prírazy však nezastavujem. Len sú pomalšie. Zdá, že zvyknúť si na tú bolesť, o ktorej viem veľké nič, trvá o niečo dlhšie, takže nemôžem byť tak hŕ. Jednou rukou sa opriem o posteľ a tou druhou ho hladím na boku, keďže doteraz tam bola len nečinne položená. Ja svoje vzdychy nedržím v sebe a preto zo mňa vychádzajú v skoro pravidelných intervaloch. Následne položím svoje pery na jeho krk, kam mu dám pusu.

*Možno preto som to nejak nechcel dávať na javo. Aby si robil čo chcel. Ale keď spomalil tak mi bolo lepšie pretože to až tak nebolelo.. síce tam tá bolesť bola ale nie až taká keď príraža rýchlejšie. Keď sa na mňa zahľadí a pohladí ma po líci, pozriem sa mu do očí a poviem.* "Nemusíš... spomaľovať ak nechceš..." *bolo to skôr sekané keďže ma prerušovali moje vzdychy. Dá mi pusu na krk pričom privriem oči.*

Robiť si, čo chcem? To som si mohol zájsť aj do bordelu, keďže tam tie štetky môžem aj zbiť. Počkať...Sado-maso sex? Nie, to nie je moje. Vidno na ňom, že mu je lepšie, keď spomalím a preto sa usmejem. Neviem, čo je to za bolesť. Moje análne panictvo je zachované a nikto mi ho nevezme. Nič mu na to nepoviem, len nesúhlasne zakrútim hlavou, pričom vzdychám s ním. Nikdy ich nedržím v sebe. Mimoto.. Načo mi je sex s osobou, ktorú, zrejme, milujem, keď si to užívam len ja? Na hovno, presne tak. Od krku sa bozkami presuniem k hrudi. Neviem ako s chlapmi, takže bude vadiť, ak ho budem brať ako ženu? Myslím, že pre tentokrát si to môžem dovoliť. Preto jazýčkom obkrúžim jeho bradavku a následne aj nasajem.

*Možno áno... ale ide mi hlavne o jeho pohodlie... aj keď to už som hovoril aj pred tým. Na moje slová nejak nereagoval iba pokrútil hlavou. Nijak som to ďalej neriešil. Na bolesť som si pomaly začal zvykať... aj keď naozaj pomaly.. Prešiel k mojej hrudi a začal so mnou jednať ako so ženou čo je dosť pochopiteľné a ani mi to nijak nevadilo.*

Moje pohodlie nie je podstatné, keďže nie som veľmi náročný. Keďže je to jeho poprvýkrát, tak by sa malo dbať na jeho pohodlie a to sa aj snažím, ale vzhľadom k tomu, že som sebecký hajzel, tak to ide o niečo ťažšie. Prírazy ozaj pomaly postupne zrýchľujem, pričom to isté spravím s jeho druhou bradavkou, keďže sa nezdá, že by mu to vadilo. Napokon sa vrátim k jeho perám, do ktorých doslova vzdychnem a následne ho o niečo drsnejšie a naliehavejšie pobozkám.