Malý byt Eno pri námestí

"Ehm.. Nie to je v poriadku... Ešte sa nechcem vrátiť domov. Pôjdem asi k otcovi." *usmial sa.*

Zamračím sa na neho. "Kto je tvoj otec?" opýtam sa ho.

"Ehm... No.. Um... M-Maf.." *začal koktať a ani to nedopovedal. Potom nahodil tsundere face a aj tsundere tón.* "P- Prečo by som ti to mal povedať? Je to proste môj otec.."

"Maf- , maf- ,..... mafián?? A myslíš si, že ťa za ním dneska pustím???? Pozri, neviem toho veľa, ale dnes sa plánuje akcia na nejaký sklad niekde pri R3. Najlepšie by bolo vypadnúť do R1, ak by to prišlo až sem. Dnes nemôžeš len tak prísť medzi mafiánov." hovorím, až som sa trochu rozohnila. Ukľudním sa a pokračujem: "Dnes tam naozaj nemôžeš ísť.... prepáč, že som tak vybehla. A, čo je na tom, že máš otca mafiána??"pýtam sa pohľadom upretým na zem.

"Čo je na tom? Nič na tom nie je.. ale nechcel som ti to povedať preto lebo viem že by si ma za ním nechcela pustiť. Nechcem ísť do R1 lebo nemám ísť kam. Za mamou ísť nechcem lebo je úplne zbláznená a s mojim spolubývajúcim mám teraz trochu divný vzťah.. Je pekné že myslíš na moje bezpečie, vážne si to cením ale nechcem ísť do toho mesta... Viem sa o seba postarať."

Skúmavo sa na neho pozerám a odhadujem jeho možnosti, skúsenosti a schopnosti. Je mi jasné, že keby sa dostal do prestrelky, asi sa už nevylieči."Ok, prepáč, ja len že.... keď sa ocitneš v prestrelke, už odtiaľ nevybehneš." Kušem si spodnú peru a neviem čo ďalej.

*Načiahne ruku na jej hlavu a pohladká ju po vlasoch. Usmeje sa a povie.* "Všetko bude v poriadku." *Ruku z jej hlavy dá preč.* "Ja už asi pôjdem... Ďakujem za pekný deň."

Napokon sa rozhodnem. "Dobre, pôjdeme za tvojím otcom, ale idem s tebou." a pozriem sa naňho pohľadom: hádka sa nevyplatí, už som sa rozhodla! Vezmem si kabát, obujem sa a vyjdem von. Zamknem za Ayatom byt a vychádzam von, na ulicu.

(musim uz ist, tak zajtra, oki? papa )

(ahúj ^^)

"Ehm... No dobre.. snáď bude doma." *povedal.*
(potom píš do uličiek )

(idem tam a ahoooj )

Prídem domov totálne vyčerpaná, vyzujem sa, odhodím kabát, dám si zopár sušienok od Ayata a premýšľam nad tým, čo mi povedal ten chlap. A uvažujem, či budem hľadať môjho otca. Potom to zavrhnem a pustím si telku. Nechcem už myslieť na rodinu. Potom však rozmýšľam nad peniazmi. Musím si nájsť prácu... ale kde mám začať?? Kto mi ponúkne nejakú dobre platenú prácu? Asi rozvešiam svoje číslo... niekam. Ale to neskôr, teraz kukám telku.

Vzdávam to! Ľahnem si na gauč, vypnem telku a spím.

Zobudím sa na pípanie mobilu. Otočím sa, zdvihnem ho zo zeme a čítam smsku. *Mám ísť na párty do R1.... Nejaká odmena za doklady nejakého chlapa.... Je to... čo??? Obchodník? Načo chcú jeho doklady? A ešte nejaký policajt... bývalý mafián? To znie zaujímavo! Ide sa!* pomyslím si. Otvorím skriňu a oblečiem si krátke červeno čierne kokteilky, na to si dám plášť, vysadnem na motorku a odídem.

Dorazila som domov ako najrýchlejšie som vedela. Čo ma to napadlo ukradnúť peňaženku môjmu možno budúcemu šéfovi? Lebo reálne uvažujem nad tým, že tú prácu vezmem. Sedím pri stole a prezerám si jeho doklady. Vodičák, nejaké kreditky, ale niečo ma zaujalo. Nejaké čísla a lístky o nákupe drog a zbraní? Čo to ten chlapík robí? Dlho uvažujem, čo spravím. Nakoniec sa rozhodnem, napíšem smsku, že s týmto kšeftom končím. Musím stretnúť Hideho a povedať mu, že budem preňho robiť... žoldnierku.

Na všetko sa vykašlem, zvlečem zo seba šaty, dám si džínsy a triko, nasadnem na motorku a vraciam sa do klubu. Peňaženku však nechám doma.

Po príchode domov a výdatnom spánku sa prebudím s bolesťou hlavy. Potrebujem kľud a tak sa rozhodnem ísť k jazeru.

Konečne dorazím domov, vyzujem sa a hodím sa na gauč. Začujem ako niekto mňauká. "Miňonkááá, ahoj, som doma." povedala som a vošla do kuchyne. Bol tam neporiadok ale menší, ako som čakala. Dala som jej do misky trošku granuliek, ale zjavne ich už vyžrala z krabičky. "Poď ku mneee...." povedala som, zdvihla ju a začala sa s ňou mojkať. Ľahla som si na gauč, zapla telku a na mne ležala Miňu.

Už sa mi nechce sedieť doma, mačku pustím, ja sa zdvihnem a oblečiem. Potom vyjdem von a pešo zamierim do baru.

Prídeme sem aj s Kazumom a keď zastaví, vystúpim. Vojdem do malej uličky, nasadnem na motorku a vyjdem znova na ulicu. Hodím po Kazumovy prilbu. "Na, daj si to a sadni si za mňa." usmejem sa spod mojej prilby.

Zarazí ma to. *Dokelu!* pomyslím si. "Ehm... nie, budeš musieť navigovať." poviem mu cez plece. "Len mi povedz kde to je a ja tam dojdem. R2 poznám dobre." usmejem sa a čakám na odpoveď.

"Je to na severnom konci mesta taký obrovský komplex. Je to tam vlastne jediné čo sa tam dá obývať to neprehliadneš." Povedal som jej.

"Dobre, to snáď nájdem." poviem mu cez plece a naštartujem. Potom vyrazím do uličiek a dostanem sa až ku Kazumovmu domu.