Kazumov domový komplex na konci mesta

Ííík *omylom písknem keď ma trocha pošteklí po chodide, no nato po chvili si chytim rukou pusu a sčervenam ešte viac pritom v tvári, lebo moja reakcia bola fakt trapná*

Ja som si nemyslel že bola trapná ale skôr zábavná preto som sa začal smiať. Pozeral som na ňu naozaj pobaveným pohľadom. "A že nieje šteklivá."

Um...niesom *poviem troška naštvane na Kazumu* Tto tty si zrazu tam prišiel s palcom, jjak ssom to mohla vedieť *zakokcem*

Znelo to trocha dvojzmyselne a ja som si toho všimol preto keď to povedala som sa začal smiať ale radšej som sa potopil pod vodu aby som ju nenahneval tým že sa smejem ešte viac. Potom som vyliezol s pod vody a pozrel na ňu takým nevinným výrazom. "Gomenasaii! Ale nemohol som inak." Povedal som omluvne.

Ja som itak počula, jak sa smeješ pod vodou *zamračim sa*

Ako som videl že sa stále mračí prišťuchol som sa bližšie k nej a priložil som jej prst na nos jemne som pritlačil a dal ho preč. Ako na nejaký zvonček. "Ale no ták nemrač sa tak mal to byť len taký malí žartík" Kto vie prečo , no rád som robil takéto hlúposti skôr som rád vyrypoval.

*po chvili sa prestanem mračiť a poviem* Ja viem, len nechápem, prečo som pískla *poviem potichu*

"To bolo asi tým že si sa zľakla." Skonštatoval som a potom som dodal. "Asi by sme mali zájsť už do postele lebo sa celý rozmočíme." Povedal som jej.

Asi hej *suhlasim s Kazumom*

Vyšiel som prvý a zamieril som do šatne aby aj ona mohla prejsť do tej svojej. Zobral som uterák poriadne som sa osušil a dal som si suché trenýrky. Poriadne som si ešte vysušil hlavu uterákom. A vybral som sa smerom do domu, odtiaľ viedla chodbička smerom do domu kde som ostal a čakal som kým príjde Angel. Bol som potichu aby som nezobudil Megami.

*po chvili ked vyšiel Kazuma z vyrivky, tak som vyšla aj ja a išla som do šatne sa osušit celá...po niekolkych minutach som sa naspäť obliekla, tak som sa pomaly vracala naspät do kuchyne a začala som potichu hladat Kazumu, kde by mal byt*

Ja som bol tiež v dome ale akosi som nemohol nájsť Angel potom keď som prešiel tento obrovský dom napadlo mi ju ísť hľadať do kuchyne kde som ju aj našiel keďže tu som nebol. "Tak, čo máš chuť si niečo dať?" Opýtal som sa jej.

Um...ja momentalne niesom hladná...skor citim po vyryvke únavu *potichu sa zasmejem*

"Tak to potom hurá do postele." Povedal som jej a pomaly som aj s polu s ňou sa vydal do izby kde sa normálne spávalo aj spolu s ňou. "Tak hop" Povedal som a ukázal som jej na posteľ aby si tam ľahla. Nevedel som ale či jej dnes nebude vadiť že ak by som jej zasa spal v posteli kde ona preto som najprv chcel aby si tam ľahla ona.

Uh...*zrazu z ničoho nič spadnem na posteľ, lebo fakt citim velku unavu*

Ako sa doslova vystrela do postele ta skôr ako do nej spadla trochu sa mi to nezdalo. "Ehm... si v poriadku?" Opýtam sa jej a sadnem si vedľa nej. Trochu som ju posunul tak aby sa jej lepšie ležalo a pri tom som ju ešte aj prikryl.

Gomene, len po tej vyrivke sa citim ako v oblakoch *poviem potichu s usmevom*

"Normálne si ma vyľakala." Vydýchol som si a len som na ňu teraz tak zasnene pozeral.

Arigato za tu výrivku *pozriem sa ti do oči s usmevom*

"To je v poriadku." Tiež som sa na ňu usmial no zrazu ma tak trochu zamrazilo od zimy predsa len som tam bol len v trenýrkach. Preto som sa doslova v sekunde šupol k nej do postele. "Dúfam že ti nevadí že ti zasa okupujem posteľ." Povedal som ale až keď som už ležal vedľa nej.

Nevadi mi to *poviem s usmevom a po chvili zacítim Kazumove ruky pri mojich rukach* Máš ľadové ruky *chytim mu ruky a začnem mu fukat na ruky teplý vzduch*

Rýchlo som od nej svoje ruky zobral a doslova som si ich priľahol aj keď ma studili. "To nevadí ja sa u teba za chvíľu zohrejem." Povedal som. Ja som chcel byť popravde ten čo zohrieva ju predsa len som bol chalan.

*iba sa usmejem na Kazumu*...Um...Arigato *neustale sa divam popritom Kazumovi do oči*

Po chvíľke som mal ruky teplé preto som ju potom objal okolo pása a potom sa k nej pritúlil ako predtým. Vážne som bol rád u nej takto blízko a nevedel som sa toho nabažiť lebo to bol príjemný pocit. "Za čo že ďakuješ tentoraz?" Pousmial som sa a potom som dodal. "Hovoril som že nemusíš ďakovať za nič." Tiež som sa jej zahľadel do jej krásnych očí  v ktorých som sa začal strácať. Ležal som samozrejmne na boku otočený na ňu.

Um...za to...že ťa mám *poviem potichu s červenou tvarou a popritom ked sa ku mne prituli, tak ho obijmem a pohladim ho znova po vlasoch*