Villa neďaleko R2(Mizuri Oyoko)

*dorazíme sem na aute a pozriem na dom* Wauuuu *zahlásim a pozerám sa na dom* krásni to je on ?

*Prikývnem.Otvorím si dvere a vystúpim.Než mu stihnem niečo povedať,vybehne z domu žena.Moja opatrovníčka.*,,Slečna Mizuri!Dobre viete,že nesmiete chodiť.Čo ak by sa vám niečo stalo,veď ne-"*kričí ale zarazí sa.Prestane,lebo si všimne môj výraz.Nadvihnuté obočie.Výzva.Či je schopná to dopovedať.*,,P-prepáčte."*zakoktá.Nijako na to nereagujem.*,,Poď."*poviem Itamimu a idem k dverám.*

*usmeje sa na opatrovničku a krača hned vedľa Mizuri* musíš byt bohatá taky veľky dom *pozera sa na neho z vonka a stále si aj obzera opatrovničku a chyti zbran čo ma pri sebe v tom ho strasie a pomysli si* ^sakra ja ju mám tu^ hned pusti vrecko v ktorom ma zbran a pozrie sa opet na Mizuri* Prečo by si nemala chodiť a prečo by sa ti malo niečo stat ? *usmeje sa*

*Žená opatrne cupitá za nami k dverám,avšak v vzdialenosti 1metra.Začujem šuchot.Zrejme len niečo vybral z vrecka.Nepočujem vreskot ani dupot,takže to neriešim.Asi nič nebezpečné.*,,Um..Skôr je to bohatstvo mojich rodičov..No..Rodičia sú prachatý.Tak skús hádať prečo?"*zasmejem sa a zatlačím na sklené dvere.Potom vojdem dnu.Síce som nepovedala pravdu,ale nebola to ani lož.*

Aha chápem *ked vojde dnu tak pozera s pootvorenou pusou na to ake je to všetko pekne* fuha *obzera si to* je mi to aj divne že byvate prave tu mali by ste mat ochranu v tomto meste su totiž samí zlý ľudia vieš teda ak ochranu nemáte *pozrie sa na ňu a pozera sa do ktorej izby teda pôjdeme*

*Uchechtnem sa a potom hlavou kývnem smerom k dverám naľavo,odkiaľ vyjdu dvaja muži s zbraňmi a vysielačkami.Ochranka.*,,Zlý ľudia?"*zopakujem.*,,Napríklad?"*poviem a idem k nemu.*,,Poď."*usmejem sa,chytím ho za ruku a ťahám za sebou.*

*pozera na ochranku a v tom mykne ho a ide za ňou usmeje sa ked vidi že je usmiata a nevie kde ho vlastne ťahá a vtom hovorí* je tu veľa zlých ľudí ale tebe nič zle neurobia *zasmeje sa* ale radšej ich nechcime poznať *podotkne a pokračuje v dotiku jej ruky a nevie kam idu*

,,Prečo myslíš?"*prehodím popritom ako ho za sebou ťahám.Idem podľa mapky,ktorú mám v hlave.Všetky zákutia domu mám zmapované v hlave,takže nikdy nič nehladám.Dojde pred veľké dvere.Pustím ho,položím ruky na obe kľučky a otvorím dvere.*,,Nu..Toto je obývačka."*poviem mu s úsmevom a rozprestriem ruky.Znamená to niečo ako -tadáh-.*

Hmm pekná *pozera sa po nej a pozrie sa aj za seba či nešli ty ochrankári za nimi* a čo budeme robit Mizuri-chan ? *povie pekne a pozrie sa na ňu*

,,Etoo..."*začnem premýšlať.Naschvál sa pohladkám po brade,aj keď žadnu bradku nemám.Asi len imaginárnu.*,,Netuším."*zasmejem sa.Mohla som navrhnúť film alebo nejakú hru.Lenže pri filme by som toho moc nevidela.*

Tak mi napríklad možeš povedať toho o sebe viac *usmeje sa* určite maš pekne zážitky ? *pozrie sa dolu a rozmýšľa že on ich ma len pár a rád by to zmenil*

,,Hmm...Ale ja o sebe nerada rozprávam."*poviem.Keď v tom začujem klopkanie opätkov.Mama?Za Itamim stojí dobre oblečená žena.Ani nehne brvou.*,,Zdravím.Mizurin kamarát?Je mi to ľúto,ale musím so svojou dcérou niečo prebrať.Môžeš ísť prosím ťa domov?"*povie s hranou milosťou a trošku ho popostrčí.*,,Ale mami.."*nedopoviem,pretože cítim ako ma prepaluje pohľadom.*,,Maj sa..Vidíme sa inokedy."*ospravedlňujúco sa usmejem sa sklopím pohľad.*

To je v poriadku už som aj tak chcel isť *usmeje sa na Mizuri aj na jej mamu a tajne da do vrecka na papieriku jeho číslo a pošepka jej* zavolaj mi *usmeje sa a ked uz je ďalej zakrici* dúfam že sa uvidíme *zakyva vyjde von nasadne do Auta a rozmýšľa nad ňou nakoniec naštartuje a odíde*

*Nahmatám papierik a potom sa otočím smerom,kde by mala mama stáť.*,,Tak?O čo ide?"*spýtam sa.*,,O nič moc.Len mi prišiel divný a dnes budeš sama doma."*povie mi.Začnem sa smiať.Toto na nej bolo super.Uznávam však,že to prehnala.Zamierim do svojej izby,kde zaleziem do postele a zaspím.*

*Zobudím sa.Dám si rannú sprchu a zídem dole na raňajky.Zase som tam bola sama.Sama v obrovskej jedálni a z času na čas tadiaľ prebehnú slúžky.Po raňajkách sa v izbe prezlečiem.Dám si Lokiho na vodítko a idem s ním von.Samozrejme,že bez postroju.Zamierim s ním von.Naštastie si nikto nevšimne,že som odišla.*

*prístavi auto neďaleko tohto domu a pozera sa naň pri tom ma úsmev na tvári a spomenie si na zbrane vystúpi a da ich do kufra stále ma pri sebe iba 9mm s tlmičom sadne si do auta a pozera sa na jej vilu a je zamysleny rozmyslanim nad ňou*

*zámkne auto a zaspi v ňom*

*zobudi sa v aute* ach sakra čo to ? *pozera sa zdedené okolo seba az teraz zisti že je v aute vyjde z Auta je mu celkom zima pretože je skoro ráno da si čierny kabat a zapáli si ide do kufra a výbere Colt ktory si schova do puzdra na pravom boku a 9mm s tlmičom má stále v puzdre na ľavom potom si obzera tec-sub machine gun nikdo okolo jeho neni takže sa nebojí ju mat len tak vybratu nakoniec si ju schova pod kabat zámkne kufor dofajči odhodi špak nasadne naštartuje a oddide*

*Rila zaparkuje a ja vystúpim.Zamierim rovno do svojej izby a Loki ide poslušne za mnou.V izbe zapojím mobil do reprákov,ľahnem si na postel a nechám sa unášať hudbou.Pesničkami od The pretty reckless.*

*Zobudím sa.Zrejme som zaspala pri počúvaní hudby.Chvíľu len tak sedím na posteli,potom potichu zídem dole.Príde mi zvláštne,že nikoho nepočujem.Vrátim sa do izby,kde sa prezlečiem.Potom zídem dole a vytratím sa z domu.*

*Přijedeme před Mizurin dům a zastavím auto nahnu se k ní a chci ji políbit na rozloučenou, poté vystoupím, obejdu auto a pomůžu Mizuri vystoupit, dovedu ji před dveře a usměji se*"No myslím, že se na nějakou tu chvíly rozloučíme, až si srovnáš myšlenky a všechno ostatní tak mi zavolej"*dořeknu a podám ji papírek s telefonním číslem, otočím se a pomalu mířím zpět k autu*

*Som ticho na tvári mám nečitateľný výraz a hlavu podopretú.V tom však zastaví a ja na perách vyčarím úsmev.Keď ma však chce pobozkať,tak sa odtiahnem.Možno by sa to dalo považovať za hanblivosť.Skutočnosť však bola iná...Lenže ani ja ju nepoznám.Keď ma odprevadí pred dvere,tak držím jeho ruku.Pred dverami ho však chvíľu odmietam pustiť.*,,Um..Okej...Brú noc..."*poviem,pričom stisnem jemne jeho ruku,ale nie veľmi silno.Napokon sa však postavím na špičky a dám mu letmý boz na pery.*,,Gomen.."*ospravedlňujúco sa usmejem.Vezmem od neho číslo a utečiem dnu.*,,Čo mi to napadlo!?"*pomyslím si.Nejakých pár minút len tak stojím uprostred haly.Potom však zamierim do svojej izby,ignorujúc všetko,kde sa zvalím na posteľ.Ani neviem ako a ocitnem sa v ríši snov.*

*Usměji se a podivím se, když se omluví, ale nehodlám to řešit je asi jen stydlivá, pomalým krokem dojdu k autu a nastoupím nastartuji, z přihrádky si vytáhnu brýle a přemýšlím kam bych mohl jet nakonec mě napadne, že bych se mohl jet domů prospat, odjedu směrem ke svému bytu a ještě chvíly se dívám na Mizurin dům*

*Po dlhom vylihovaní rozlepím oči a ešte chvíľu ležím len tak schúlená v klbku.Napokon však prevesím nohy cez okraj postele a zleziem z nej.Následne si umyjem zuby a spravím ostatné ranné utiny,pričom je v celom dome ticho a to mi vlastne ani nepríde zvláštne.Keď sa však vrátim do izby,tak ma tam už čaká Rila,ktorý mi pômože sa prezliecť a odvedie ma dolu do jedálne k stolu.Zase sama...Vôbec ma to neprekvapuje,ale na perách sa mi aj tak vytvorí trpký úsmev.Nedotknutý tanier nechám na stole a idem na chodbu.Držím sa hlavne popri stene,keďže tadiaľto často nechodievam a nábytok sa tam neustále presúva.Z vrecka vyberiem zmuchlaný papier a zastavím slúžku,ktorá mi dané číslo vytočí.Priložím slúchadlo k uchu a počúvam vyzváňanie,dokým niekto nezdvihne.*