Malá vila Ryuujiho

*Ja som spisovateľ, predalo sa veľa kníh, taktiež kreslím a tvorím mangu. Ak sa mi podarí chcel by som si otvoriť galériu ale neviem či sa mi to podarí.* Povedal som zasa s menším úsmevom. Popravde som bol dobre naladený možno to bolo tou spoločnosťou čo som teraz doma mal.

Ja som si po ceste dopil čaj aj keď som sa troška popálil na jazyku. Potom som sa osprchoval a dal som si tričko a dlhšie trenýrky čo vyzerali ako kraťasen. Normálne by som bol len v trenýrkach ale takto som sa radšej obliekol trocha viac. Šiel som sa potom prejsť po dome a potom som vošiel do izby kde už bola aj Sayuri. Ja som sa hodil do svojej postele a potom som si vzdychol ale od toho že sa mi uľavilo keď som si natiahol kosti. "Nieje nad to si po dlhom dni ľahnúť.* Prehovoril som.

Zobudil som sa ráno a poriadne som sa ponaťahoval. Vstal som s postele a prešiel som okolo Sayuri a z nosa mi začal tiecť krv. *Argh...* Predsa len nebola úplne zakrytá aj keď som nevidel nič čo som nemal v podstate ma to takto ráno dostalo. Radšej som našiel vo svojej skryni nejaké tričko a dlhšie tepláky keďže tu asi zo sebou nemala príliš veľa vecí tak som jej to tam nechal u postele pre istotu. Ja som sa pobral dole kde som si vytiahol notebook a začal som vymýšľať príbeh o ktorom sa mi snívalo.

Neodpovedal som jej lebo som bol zamyslený lebo som spisoval stále ten sen. Potom som na ňu pozrel ale prehliažal som ju keďže som bol ako v tranze, zasa som sa otočil a pokračoval som v písaní až potom ma ale trhlo a zasa som pozrel k nej. *Ehm gome ... Dobré ránko.* Pozdravil som ju a trocha som si musel zreproduktovať čo povedala a potom som dodal. *Nechám to na tebe... ale rád by som niečo s cestovinami.* Odpovedal som jej. Prezrel som si ju a škonstatoval som že jej veci sedia.

Sčervenal som a hneď som spanikáril. *Ehm nó ja ... umm áno ale!* Na chvíľu som sa zarazil a pozrel som stranou, *Ležala si na bruchu takže neboj skoro nič som nevidel.* Chcel som ju uistiť keďže som nebol úchylák čo by jej niečo urobil.