Kazumov domový komplex na konci mesta

"Hmm.... aj ja som premýšľala nad piercingom, ale potom som to radšej nechala tak." usmejem sa. Potom popremýšľam. "Nie.... nevadí to. Len je to zvláštne prekvapenie." usmejem sa naňho.

"A teraz ho už nechceš?" Opýtal som sa jej a potom som si podoprel rukou hlavu, ruku som z nej dal radšej dole keďže som nechcel aby jej to vadilo ešte by si pomyslela že ju obchytkávam.

"Či nechcem? Skôr je to naopak..." poviem a trochu sa začervenám. Aj tak je to asi priveľa takto hovoriť a asi aj žiadať. "Hmm.... čo cítiš, keď sa so mnou bozkávaš??" pozbieram odvahu a opýtam sa ho to, nakoniec to zo mňa s ľahkosťou vykĺzne a som naozaj zvedavá, čo odpovie.

"Hmm ..." Popravde ma jej otázka zarazila keďže som na ňu nevedel ani poriadne popísať. "Nó ako ti to popísať, tak v bruchu som cítil taký zvláštny pocit ... niektorý tomu hovoria motýlci ale to nechápem." Povedal som popravde a potom som pokračoval. "Telom mi prebiehal prijemný hrejivý pocit ... a ešte tie sladké pery." Povedal som teraz trocha zasnene ako keby som si ich predstavil no potom som sa radšej trocha zarazil. "Umm v skratke je to príjemný pocit... mohla by si mi to teraz popísať ty?" Chcel som tým vlastne zakryť svoje odpovede aby odpovedala radšej teda ona.

"No..." začnem, ale najprv si pozbieram myšlienky, aby som nehovorila dve na tri. "Takže... tí motýlikovia sú zvláštni, ale možno to naozaj vyjadruje. Telom mi prebehla taká... horúčava. A presne, máš sladké pery. To je možno z toho čaju." usmejem sa a čakám, ako na to zareaguje. "A ešte.... bola tam nežnosť a.... rozkoš." poviem nenútene, no chcem vedieť, či to tak bral aj on.

"Presne tak." Povedal som na to posledné keďže to tak aj bolo takže som s ňou musel súhlasiť. Nevedel som čo by spravil ak by som to zasa spravil ale naozaj som mal chuť ju pobozkať zasa. Tieto pocity boli predsa len dosť návykové. "Prečo si sa vlastne pýtala?" Opýtal som sa neskôr .

"Pýtala som sa, lebo som bola zvedavá..." tajomne sa usmejem a už to ďalej neplánujem rozoberať. Potom som sa k nemu pomaly priblížila. "Chceš oplatiť nežnosti??" spýtam sa s miernym úškrnom, pretože sa učím rýchlo. Priblížim sa ešte trošku, jednou rukou mu na chrbte niečo kreslím, druhou mu zájdem do vlasov.

"Určite." Prehovoril som potichu a nechal som ju robiť to čo sa jej za chce. Teda ak by nerobila teda niečo nekalé ale teraz som ju nechal. Pri tom som sa sústredil na tie jej príjemné dotyky.

Usmejem sa. Jednou rukou mu stále niečo kreslím, ale tou druhou mu zídem z vlasov na tvár a hladím mu líce. Potom prekonám tú malú medzierku medzi nami a spojím svoje pery s tými jeho. Jemne mu ich hladím a hrám sa s nimi, občas mu potiahnem spodnú peru alebo dám pusu do kútika úst.

Ako sa hrala s mojími perami vyšiel som jej v ústrety a vlastne som sa s jej hral taktiež. Keď mi potiahla peru ja som jej po tom na oplátku jemne zahryzol do jej pery a potom som ich zasa spojil s tými jej. Aj keď sme boli vlastne kamaráti robili sme tak trochu veci ktoré kamaráti nerobia ale popravde vôbec mi to nevadilo keďže som si to užíval. Rukou som jej teraz prešiel od jej pásu nižšie po jej stehne, k zadku som sa nepriblížil keďže som ju obychtkávať nechcel len som ju proste hladil. Jazyk som teraz prvý použiť nechcel, chcel som vedieť či ho prvá použije ona. Ale musel som uznať že teraz prevzala iniciatívu ona.

Jednou rukou mu zájdem do vlasov. *Aké ich má hebké...* pomyslím si. Druhou rukou mu zatiaľ prejde z chrbta na hruď a tam mu hladkám jeho.... svaly. Zatiaľ si môj jazýček pomaličky hľadá cestu do jeho úst, a keď ju nájde, začnem sa hrať s jeho jazykom, alebo viac menej s jeho piercingom, dosť ma to baví.

Keď sa mi začala hrať s mojím piercingom, nasal som jej jazyk a jemne som jej po ňom prešiel zubami. Potom som jej ho začal ale jemne cmúľať. Mohlo jej to príjsť zvláštne no alebo aj príjemné. Popravde toto som spravil prvý krát ale bol to taký zvláštny ale dobrý pocit. Rukou ktorú som mal na jej nohe som pomaly putoval vyššie a akosi mi skĺza cez jej zadoček, všimol som si to ale akosi neskoro tak som bol zvedavý ako zareaguje.

Znova som sa podriadila jeho bozku, nevadilo mi, čo robil, všetko to bolo príjemné. Pritiahla som si ho trochu bližšie a pokračovala som v hraní sa s jeho jazýčkom. Tú ruku som tam zacítila, ale neriešila som to, len som mu silnejšie potiahla vlasy.

Keď mi potiahla vlasy len som silnejšie privrel svoje oči k sebe a nevšímal si toho. Tak trochu som nevedel či to spravila kvôli tomu alebo nie, preto som ruku nechal po blízku a zasa tam tak "nevinne" zablúdila, a keď bola na jej zadočku jemne som ruku zovrel. V bozku som teraz pokračoval keďže som ho radšej po tom čo som teraz spravil nechcel prerušiť, preto aj keď som sa trocha odtiahol bolo to preto aby som jej olizol jej pery doslova ako keby som ich ochnutnával. Potom som ich zasa spojil stými jej.

Jemne som zastonala od rozkoše a pousmejem sa. Prehĺbim bozk ešte viac, asi omylom ho trochu kusnem do jazyka a do pery, ale potom sa znova vrátim k bozku a už ho nepreruším. Obidve ruky teraz presuniem na jeho chrbát a omylom mu od tej vášne zaryjem nechty do chrbta, nie príliš silno, ale je to dosť cítiť. Nohu mu preložím cez tie jeho, ani to moc neregistrujem.

To jej jemné zastonanie so mnou popravde spravilo divi keďže už len ten jej hlas ako zastonala ma rozpaľoval, k tomu ešte to ako sme u seba boli ani ja ani ona sme toho veĺa oblečeného nemali. Nebolo sa čomu diviť že som ju začal bozkávať vášnivejšie ako doteraz. Keď mi zaryla do chrbta prehol som sa ale smerom do zadu, to bol možno vlastne dôvod prečo som sa vlastne teraz presunul nad ňu a neostal som ležať tak ako doteraz. Ruku som mal teraz ploženú na jej brušku po ktorom z ľahka blúdila.

Plne som si začala uvedomovať jeho prítomnosť a hlavne to, že sme boli prakticky nahí. Tie chabé kusy oblečenia nás moc nezakrývali. Opätujem mu bozky, rukami mu prechádzam po chrbte. Keď sa prevalí nado mňa, trochu ma to prekvapí, ale nevenujem tomu veľkú pozornosť. Na chvíľku preruším bozk a pozriem naňho, skúmam jeho tvár a hľadám tam náznak toho, čo plánuje urobiť.

Keď prerušila bozk pozrel som jej do tváre a lišiacky som sa na ňu usmial. Bol som nad ňou tak že som sa rukou opieral o posteľ, tým pádom by som na ňu nemal vôbec tlačiť. "Táto naša hra je trocha nebezpečná." Povedal som a potichu som sa zasmial.

Prikývnem. Viem, čo prichádza po bozkoch a neviem, či by to bolo múdre... "Je to nebezpečné..." poviem potichu a pozriem mu do očí, aby pochopil, ako sa cítim. A že to asi nie je dobrý nápad. No nahlas nič nepoviem a počkám, kým niečo urobí.

Po jej slovách som si ľahol vedľa nej predsa len som nechcel spraviť niečo zlé. "Ale aj zábavné." Musel som dodať s mierným úsmevom, predsa len to pravda bola. Zvláštne ako sa dvaja kamaráti dokázali "zabaviť."

Uvoľním sa. ani som si neuvedomila, aká som bola napätá. "Zábavné.... no, áno." prikývnem aj na toto, keďže aj mne to tak prišlo. Pretriem si oči, som trochu unavená. "Hmm...." vzdychnem si a zakutrem sa pod perinu. Potom pozriem na Kazumu. "Povedz mi o sebe ešte niečo. Napríklad..... odkiaľ si sa naučil boj?"

Podoprel som si rukou hlavu a potom som prehovoril. "Od jedného veľmi starého pána ktorý po mne už nechcel nikoho učiť." Povedal som zo smiechom aj keď to bolo zložitejšie keďže učiť nechcel ani mňa. Ja som bol po celú dobu uvoľnený, nestávalo sa často žeby ma niečo rozhodilo. "Pri tom som chodieval aj do rôznych organizácií veľmi som do toho zapálený už od mala." Odpovedal som jej a potom som dodal. "Ako si seba predstavuješ o 5 rokov?" Popravde som chcel vedieť jej predstavu.

Potichu som počúvala, čo hovoril. Naozaj ma to zaujalo, keďže ja som sa to naučila podobne. *Vlastne nie... Úplne inak.* opravila som sa v mysli. Potom som presunula pozornosť späť na Kazumu, nechcela som myslieť na minulosť. Po tej otázke som, naopak, začala myslieť na budúcnosť. Mimovoľne zatnem zuby a zvážniem. "No... budem taká ako, teraz, len budem vyzerať staršie." poviem stroho. Z tohoto víru sa už nikdy nedostanem a som si toho vedomá. "Možno si prefarbím vlasy...." pousmejem sa. "A čo ty??"

"Ja nó tak buď si sám seba predstavujem ako učiteľa bojového umenia ktorému sa rozbehla škola v plnom prúde alebo budem psychológom ktorý si bude chcieť v tej dobe hľadať babu ktorú si vezme." Predsa len som nemal v pláne do 20ciatky si hľadať babu na vážny vzťah ktorý by vyvrcholil na niečo také. Jej odpoveď mi popravde až tak nestačila ale nechal som to tak len som sa zasa opýtal. "Akú farbu by si chcela?"

"Psychológ?? Na to si ako prišiel??" spýtam sa neveriacky. Pochopila som, že by chcel byť učiteľom, ale toto mi k nemu akosi nepasovalo. Potom sa však trocha nadchnem nad jeho otázkou. "Mám čierne vlasy, červená by možno.... nevyznela. Ale stojí to za pokus, čiže by som chcela červenú..... Alebo aj melír, aj to by bolo pekné.... Ale to už potom nejaký modrý... Ale tmavý, alebo fialový..." celý čas sa tvárim dosť zamyslene.