Bar

*Zaparkujem svoj nissan neďaleko a vystúpim.Strasiem sa od zimy.V rýchlosti som vybehla von v šortkách a sieťované pančuchy moc nezohrievajú.Ponáhľala som sa,takže som sa stihla len obuť a zobrať si mikinu s kľučikmi od auta.Vojdem do baru.To čo zbadám ma neprekvapí.Nikto si ma nevšíma.Sadnem si k baru,niečo si objednám a začnem hľadať povedomú tvár s jazvou.*

*Nič.Vtedy mi príde ďalšia sms.*Kira..*bolo oslovenie.Rýchlo som to vypla.Niekto sa so mnou chce zahrávať.Povzdychnem.Musím si zachovať chladnú hlavu.Postavím sa a odídem.Pri odchode na mňa pozeral akýsi chlap.Zrejme mafián.Nebolo mi to príjemné.Rýchlo som nastúpila do auta a odišla.*

Motorku zaparkujem pred barom a vystúpim. "Dnes je u mimoriadne živo." podotknem.

,,Je to bar.Tu je živo vždy."*zasmejem sa a vojdem dnu.Ovalí ma dym.Pár očí sa na mňa otočí.Viac pozornosti mi však nikto nevenuje.Okrem toho chlapa,čo tu bol aj minule.*

Vojdem dnu za ňou. Len čo ma zbadajú, tvária sa, že ma nevidia, nepočujú prichádzať a že ma nepoznajú. Potichu sa na tom smejem, myslia si, že sa schovajú? Sadnem si k jednému stolu a objednám dva drinky.

*Barman sa k nám otočí.Na tvári má úsmev,ktorý rýchlo zmizne.Ploží pred nás tie dva drinky.Nadvihnem obočie.Toto určite nebola reakcia na mňa.*,,Eno?Žeby ťa tu poznali?"*spýtam sa pobavene.*

Zasmejem sa na barmanovi, ktorý sa otočí a rýchlo odchádza preč. "Skoro každý tu ma pozná. A, ako vidíš, dosť sa boja. Pýtam sa, čoho??? Veď som prišla len na drink." uškrniem sa, štýl: zabijácky úškrn.

,,Myslím,že sa boja toho čo dokážeš."*napijem sa.*

"Možno.... ale, keď.... niekedy to nejde zastaviť...." zamrmlem si popod nos. "Skôr sa boja toho, že to postihne aj ich. Sú to strašní srabi!" zašepkám, aby to bolo počuť. Uškrniem sa na ňu.

,,Nejde to zastaviť?"*zopakujem nechápavo.*

Začervenám sa. "Ech... ty si to počula? To.... to nič...." poviem zdráhavo. "Možno to vysvetlím neskôr, dobre?" rýchlo to zahovorím. "Takže... aké máš záľuby?" spýtam sa rozhodnutá zistiť o nej čo najviac.

,,Nie,nie..Nezahováraj a vysvetli mi to."*uškrniem sa.*

"Nooooooo.... ako ti to vysvetliť. Mám cieľ, potom príde pokušenie aaaaa..... no, chvíľu sa "hráme" a až potom je dole.... a niekedy nie je..... vieš ako kedy.... Niekedy ich nechám skoro vyhrať... Je to zábavnejšie..." jemne sa usmejem. "A prečo ti to vôbec hovorím?" spýtam sa, viac menej sama seba. No akosi si myslím, že jej môžem veriť.

,,Takže sadista?"*zasmejem sa.*

"No dovoľ..... Ja tomu skôr vravím zábava.... A ty?? O tebe som tiež všeličo počula..." prešla som do malého protiútoku.

,,Hej?A čo také?"*poviem pobavene.*

"No...... ževraj si predtým bývala tu, v R2, ale potom si odišla.... Prečo?"

,,A to máš odkiaľ?"*zasmejem sa.*

Uškrniem sa. "Obete vravia všetko, len aby to prežili. Takžeee?"

,,Tss...Niekto ťa najal aby si zisťovala o mne hovadiny?"*spýtam sa.*

Hlavu nakloním jemne doprava. "Nie, len som o tebe chcela niečo vedieť. Prepáč, ak to bolo priveľa." usmejem sa a milo sa ospravedlním, aj keď dnu taká pokojná nie som. Niečo určite tají. Našťastie viem tak super skrývať pocity.

,,Nie v pohode."*usmejem sa.*,,Odsťahovala som sa kvôli mame,ktorá chcela aby som nebola ohrozovaná.Plus nechcela aby som sa skazila,keďže bola často preč."*poviem.Nebola úplna pravda,ale ani lož.*

"Aha.... takú matku teda nepoznám...." mierne som sa usmiala. "Tak.... koľko máš rokov? Aké máš záujmy?? Povedz mi o sebe niečo." usmejem sa na ňu.

,,Taká matka má aj nevýhody."*zasmejem sa.*,,Niečo o mne,huh?...Um.."*zamyslím sa.*,,Mám 18.Mama je herečka a otčim vojenský generál.Mám rada sladké..a..um...ja neviem čo ďalej."*zasmejem sa.*,,Radšej mi povedz niečo ty.Určite si zažila veľa zaujímavých vecí."