Ulice a uličky

Z domu som sa vybral smerom do ulíc keďže som bol už dlho hore a doma sa mi sedieť nechcelo. Nevedel som kam pôjdem ale ako vždy som mal u seba moju obľúbenú katanu ktorú som mal u pása a k tomu som mal u seba aj zbraň ktorá bola zaistená ale ju som vážne skoro nikdy nepoužíval.. Niekedy si pripadám ako samuraj. Horšie že ľudia za to vedia odsudzovať. Pomyslel som si pri tom ako som kráčal a pokračoval som v mojej prechádzke. Ako vždy keď som bol v týchto uliciach som bol v strehu keďže sa už veľa krát stalo že sa ma niekto snažil okradnúť. Asi sa zájdem niekam najesť alebó... Rozmýšľal som kam presne pôjdem keďže som to ani sám nevedel.

Ako som si tak kráčal za mnou bolo akési dieťa ktoré po mne hodilo snehom a hneď nato sa skrylo. Keď som sa otočil všimol som si chlapíka ktorý utekal. Takže to bol on?! Pomyslel som si a potom som sa hneď skrčil, v rukách som spravil priemernú snehovú guľu ktorá sa dobre hádzala a hodil som ju po ňom. Keďže som mal mušku dobrú mala by ho trafiť zozadu do hlavy. Já ti dám po mne hádzať. Nebol som konfliktný a nevytváral som problémy ale nechať s niekomu aby so mnou vybabral tak to som nechcel.

Nechápal som o čom to hovorí keďže on začal. "Prečo hraješ divadielko? Je jasné že ty si ma trafil prvý. A potom si odtiaľto utekal. "Vysvetlil som mu prečo som to vlastne spravil. Bol som si istý že to bol on aj keď to dieťa čo to po mne hodilo sa skrývalo stále poblíž. Môj hlas neznel naštvane a ani výraz sa mi nezmenil môj výraz bol skôr taký neutrálny skôr až taký chladný.