Ulice a uličky

Smejem sa.... a potom sa naňho vážne zahľadím. "Musíš si dávať pozor na zlého vlka..." poviem dramaticky.

"M- Myslím že ho poznám dosť dlho na to aby som vedel čo je vlastne zač... asi..." *začal pochybovať o svojom spolubývajúcom.*

"Asi sa medzi vami niečo stalo, však?"

Jdu ulickou a v pulce cesty si dam pauzu.

"Tak... trochu." *povedal s vážnou tvárou ale potom sa usmial.* "Ehm... Zase sa rozprávame o mne... Pracuješ niekde?" *zmenil tému.*

(idem jesť za chvilku som tu )

Vytáhnu si mobil a pokračuji v cestě domů.

(okej *w* som tu )

(webaa)
"Ja...." uvažovala som, čo poviem. "Nie, nepracujem nastálo. Len občas pomôžem kamoške v reštike."povedala som nakoniec. Nebolo to tak celkom klamstvo.

"Aha... Ako sa volá tá reštaurácia? Možno by som niekedy prišiel." *usmial sa.*

"Nemyslím si, že je to miesto pre teba.... Je to tam..... No, to je jedno, raz ťa tam vezmem, dobre? Ako je to ešte ďaleko?" zahovorím to rýchlo.

"Už sme skoro tu... Em.. Ďalej to už zvládnem sám." *povedal trocha tichšie.*

"Si si istý??" kusla som si do spodnej pery. "Nemám ísť s tebou až tam?"

"Nie. Je to hneď za rohom. Nemusíš sa o mňa až tak starať. Skôr by som sa mal spýtať ja či môžem mať istotu že sa ti nestane nič cestou späť."

"Mne? To sa nemusíš báť. Keby si niekedy niečo potreboval, alebo chcel len tak vypadnúť, daj mi vedieť, ok?"

"M-hm." *súhlasil.* "Tak teda... ahoj." *usmial sa a odišiel za roh.*

"Ahoj..." povedala som potichu. Obrátila som sa a vracala som sa uličkami späť k môjmu domu.

Přijdu do uličky a hledám s kým bych se seznámila.

Kráčam, úplne stratená v myšlienkach, rozhliadam sa okolo, kde to vlastne som, keď zrazu narazím do nejakej baby. "Och, prepáč mi to!" pozerám na ňu a podávam jej ruku aby som jej pomohla vstať.

To nevadí .Děkuji.Je to i moje chyba byla jsem myšlenkama vedle. Jmenuji se Meggy a ty ? Povím a usměji se mile že jsem konečně někoho potkala.

Pomôžem jej vstať. Potom poviem: "Som Eno..." a tiež sa usmejem.

Konečně jsem někoho potkala děkuji zachránila jsi mi život ! Zemřela bych na nudu. Povím a začnu se smát.

Trochu sa uškrniem. "Kam si mala namierené?"

Nikam, hledala jsem někoho s kým bych se mohla skamarádit a taky našla . Povím a usměji se mile.

Tá baba je divná.... pomyslím si. "Aha......" neviem, čo mám na to povedať. "No, ja idem domov, dnes si musím ešte niečo vybaviť. Nepôjdeš so mnou?" spýtam sa.