Námestie

*Mobil nechce prestať zvoniť a tak sa nahnevám, zdvihnem ho a poviem* Teraz nie *Idem to položiť a len počujem ako ten čo mi volá kričí: "Pane nie nieee! Pošlite pomoc" Počujem ešte odtiaľ strelbu ale rýchlo to zložím aby to ren nepočul a len si v mysli hovorím* "Tak toto je zlé, hodne zlé, pako Hideaki, čo teraz spravím, nemôžem len tak odísť a hlavne nie tak že pre mňa prídu dve čierne terénne autá" *Potom mi to dojde, napíšem sms  a len okolo námestia prejde pár čiernych aút* "To by bolo, je to vážne tažké niečo takéto viesť" *Zasmejem sa* Nič že sa nedeje, tady sa stále niečo deje *Poviem ako keby nič a pozriem sa na dievčatá* Tuším sa červenajú keď ta vidia *Zasmejem sa*

*Chvíľu rozmýšľam o čo Hidemu ide, je mi jasné, že sa stále snaží niečo ututlať pred mnou, ale nechávam to na ňom. Nie som si istý či vie o tom, ako pristupujem k svojej práci.* "Si si istý tým "teraz nie" ? *opýtam sa ho trochu podozrievavo, ale potom znovu pozriem na tie dievčatá.* "Tak vieš, uniforma má svoje čaro." *odpoviem so smiechom.*

Haru nevíš náhodou kolik je hodin ? Zeptám se a usměji se.

Červená kostkovaná košielka, pod ňou čierne tričko, džíny a tenisky tiež tak neviem čo tu dáváš *Podotknem na svoje oblečenie ktoré som práve vymenoval a milo sa usmejem na slečny*

"Ale aj tak sa nepozerajú na teba." *podotknem s milým, ale zákerným, úsmevom.*

*Otočím sa na neho s výrazom -_-* To si si pokazil, večer si to vybavíme *Zasmejem sa*

"Eeeto.. Netuším. Zabudla som si mobil." nervózne sa zasmejem a všimnem si že sa na nás pozerajú obaja.

"Nie, ak ťa teraz zatknem za pohoršovanie verejnosti." *odpoviem so smiechom* "Vieš, že stačí, aby sa mi chcelo. Problém je v tom, že mi to nikto nezaplatí navyše, tak prečo by som to robil?

Já si ho taky zapoměla. Odpovím a nechtěně se nahlas zasměji. V tu chvíli se začervenám.

Uškrniem sa. "Prepáč, ale asi by som mala ísť." povedala som a zdvihla som sa z lavičky. Oprášila som si sukňu.

Stále ťa dokážem zbiť *tvárim sa vážne ale potom vybuchnem smiechom lebo som ho nikdy neporazil*

Tak páá. Já tu budu ještě chvíli a potom půjdu taky . Odpovím.

*Zo zadnej kapsy vytiahnem papierový blok s perom* "Takže, to si zapíšeme.. vyhrážanie sa verejnému činiteľovi..." *potom ho vytrhnem, a strčím Hidemu pred oči. Napís na bločiku sa líši od toho, čo som hovoril.* "O tri hodiny ťa čakám doma s večerou, nezabudni."

"Yop! Maj sa. Snáď sa uvidíme." usmiala sa a prešla krížom cez námestie. Prechádzala okolo tých dvoch mužov ktorý boli asi bratia. Obaja vyzerali tak divne podozrivo.

Zase nebuď akční a netrhaj tu papiere ty pako! Zem potom trpí, normálne choď preč, choď a nerob neporiadok, bež doprovodiť tú slečnu *Rozkážem mu a zasmejem sa lebo sám nechápem čo som povedal*

]Zamávám naposledy.Říkám si pro sebe: Sakra měla bych zjistit čas. Zvednu se a jdu za těmi kluky. A zeptám se: Promiňte mi nevíte kolik je hodin ?

*Pozerám na Hideakiho pohľadom typu "A ty si práve padol na hlavu a máš otras mozgu, či čo?" pretože jeho slová proste nechcú dávať zmysel. Prípadne len ja som dement.* "Keď si tak akčný, nechceš to ísť spraviť sám? Ja som v službe." *uškrniem sa, keď príde za nami to dievča. Vyhrniem si rukáv a pozriem na luxusné hodinky, ktoré mám určite za legálnu prácu* "Je presne ...." *poviem presný čas* (Not sure, či v hre je rovnaký čas ako tu.. )

(jakože je 22 HODIN)

(Ako myslíš, editovať to nebudem, ale "povedal presný čas")

*Uvidím hodinky a začnem sa nehorázne smiať* Tie hodinky....*nedokážem povedať vetu* veď sú fake, z tržnice určite...mal si radšej zatknúť toho predavača *Slzy mi tečú od smiechu*

Potichu se zasměji a odpovím: Děkuji.

"Nemáš zač." *odpoviem jej, a pozriem na Hideho* "Chceš aby som ťa zatkol? Ale fajn, povedzme že ti ich dám do ruky, a ty skočíš do klenotníctva zistiť, čo sú zač. A ak budú fake, tak mi kúpiš nejaké luxusné, berieš?" *poviem mu, zatiaľ čo si dám hodinky dole z ruky, a z peňaženky vyberiem 150 000 Yenov. (čo je približne 1000 €). A áno, tie peniaze sú rozhodne legálne, a nie za prehliadanie menších priestupkov.*

*Vytiahnem svoje hodinky* Toto sú luxusné, posádzané diamantami, zlaté, strieborné ručičky, tieto hodinky sú dražšie ako polovica tejto ulice *Začnem sa smiať a zhodím ich, dám mu ich* Na tady máš tie svoje luxusné *otočím sa na dievča* Ahoj *Poviem milo*

Dobrý den .Odpovím protože nevím kolik mu je.

*Keď mi hide hodí hodinky, len na ne pozerám ako letia mojím smerom, uhnem, aby som neprekážal v ich lete a nechám ich padnúť na zem, kde sa im rozbije sklíčko, ale udržia sa pokope.* "Hop, moja chyba..." *poviem úplne bezstarostne, aj keď by ma celkom zaujímalo, odkiaľ ich Hide má.*