Lúka

Mrkol som na Megami a potom som sa zasmial. "Aj tak sa ti to nepodarí." Povedal som jej. Ja som sa popravde bavil keďže niečo také bolo zábavné teda aspoň pre mňa.

"Ej, aké to reči no neviem podľa mňa som vyhrával, keďže niekto bol celú dobu podomnou." Keby ju Angel nedržala asi by som ju došteklil čo najviac by to šlo aby videla že to čo hovorí je len v jej predstavách.

Nečakal som že sa jej vykrútí a začne ma štekliť. Popravde som bol aj ja dosť šteklivý preto som sa najprv mykol a potom som jej hneď chytil obe ruky. "Ale ty jedna dračica." Ruky som jej držal tak aby nemala šancu si ich uvoľniť ale tak aby ju to nebolelo. "Vážne ťa asi budem musieť potrestať." Jej ruky som si upravil tak aby som jej ich mohol držať jednou rukou. Druhú som jej priložil na bok a jemne ju poštekil. "Vážne, začnem ťa štekliť a neprestanem dobrú pol hodinu." Pozrel som jej priamo do tváre a potom jej do očí mohla vidieť ten môj hravý pohľad.

"Vieš že si beznadejná?" Povedal som zo žartu. Ale nespravil som jej nič. Nerobila nič zlé teraz nemal som jej prečo potrestať. "Tak ja nerád trestám dievčatá, vieš ja sa len bránim." Povedal som jej a rozcuchal som jej zasa vlasy. Potom som do nej radšej štuchol a hlavou som jej naznačil aby pozrela na Angel keďže vyzerala akosi sklesle.

Ako sa začala krútiť ešte som jej stihnul priložiť dva psrty k nose a potiahnuť jej ho. "Mám tvoj nos." Povedal som jej a potom sa jej nakoniec podarilo vykrútiť z môjho držeina. "Megami?"

"Tak to si myslíš aj zo šelmy sa vie stať roztomilé mačiatko." Teraz som sa nechal bol som zvedavý čo spraví. "A k tomu , niekto ako ja vznešený drak, sa nikdy nevzdám." Lepšie prirovnanie ma popravde nenapadlo.

Keď ma začala štekliť len tak tak som sa udržal aby som sa nesmial. Potom som sa ale z ničoho nič posadil takže sme obaja sedeli no ona sedela namne. Nakoniec som jej ale chytil ruky a obe som jej ich priložil na zadok. Nemohla sa sťažovať že som ju obychtkával keďže ja som jej držal len ruky a jej som sa tým pádom skoro ani nedotkol. Teraz bola moja hlava vedľa jej a preto som jej zašepkal do uška. "Áno, hlavne vznešený." Povedal som "Preto by si dlho nemala odolávať." Zasa som zašepkal.

Oprel som sa o ňu ako keby som teraz oddychoval. "Teraz? Najradšej by som ťa zviazal ale nemám čím. Takže ostaneme takto pokiaľ sa nevzdáš." Povedal som jej ale vedel som že to nevydrží dlho a preto som ju snažil poštekliť bradou u ramien na krku som to neskúšal keďže to by ju asi bolelo preto na ten som jej len vydýchol teplý vzduch. Už sa mi stalo že bol človek tak šteklivý že aj toto stačilo.

Tiež som zasa pošepkal. "Á tak vieš, nemohla by si sa brániť a mohol by som si stebov robiť čo by som chcel." Trochu som sa divil že jej nevadí byť tak blízko u cudzieho chalana ale neriešil som to, nechcel som pokaziť srandu. "Tuším ti tvoja podpora odišla. Teraz si bezmocná." Povedal som z tichým smiechom.

"Tak keď už ťa mám v tej mojej moci a si skrotená tak ťa len nechcem vystrašiť však vieš." Povedal som a pri tom ako som to povedal som sa tiež usmial. Pustil som jej potom ruky keďže vyzerala že už sa nechce brániť. Trochu som sa odtiahol a jedným očkom som jej pozrel nenápadne k tvári.