Rodinný dom (Shion a Ayato)

"Hm, neviem, hocičo. Aké máš rád zvieratká? A vieš variť?" spýtam sa so smiechom.

,,Variť?..No..Viem spáliť mlieko."*zasmejem sa.*

"Fuj, to neznášam, strašne to smrdí!" zasmejem sa. "No, môžem povedať, že som vo varení lepšia." zaškerím sa. "Akú hudbu počúvaš?"

,,Hej?"*nadvihnem obočie.*,,Všetko.Ale asi rock.Ty?"

"Hej, som. A počúvam.... čo príde. Ani klasická hudba nie je až tak zlá..." poviem.

,,Hráš na nejaký nástroj?"*spýtam sa.*

"Hej, na husle. Ty??" spýtam sa. Zdvihnem sa a idem zahodiť krabičku a plechovku a vrátim sa.

*Dojem.Krabicu nechám na stole.*,,Nie..nič..Som krypeľ."*poviem naoko vážne.*

"Ach.... nevieš hrať na nič?? Vážne?" spýtam sa ho.

,,Vážne."*zasmejem sa.*,,Ako decko ma učili úplne iné veci."*poviem.*
(srry,že som včera zdrhol...padla wi-fi .___.)

"Viem si predstaviť aké....." poviem mu a trošku zosmutniem. "Čo máš ešte rád?"
(btw. Čo si tu robil o 5:20???? O.o..... )

*Všimnem si to.*,,Prišla ti na rozum nejaká škaredá spomienka?"*spýtam sa.*
(ranné vtáča bol vonku so psom a potom aj behať )

"No, aj áno... ale to je jedno." odpoviem a pousmejem sa.
(ale aj tak..... tak skoro? že sa ti chcelo... :DDD )

,,Hmm..No dobre..Nebudem rýpať."*usmejem sa milo.*
(brat plakal T.T no povedz,že by si radšej nevypadla z domu )

"Dobre." zaškerím sa. "Niekedy ťa tvoja minulosť dobehne." pošepkám.
(asi áno.... )

,,O tom mi niečo hovor..."*zamumlem.Položím plechovku piva a pozriem sa na ňu.*,,Práca v reštaurácii asi nie je to jediné čo robíš,však?"

"Ehm.... No, nie...." poviem opatrne.

*Pozriem na ňu a nadvihnem obočie.Z môjho pohľadu by mohla vycítiť danú otázku.*

"Mno..... pracujem pre Hideakiho. Ale.... nechaj si to pre seba, dobre??" poviem a pozriem sa trošku prísne.

,,Jasné,nechám."*zasmejem sa.*,,Čo preňho vlastne robíš?"

"Nič, a to doslova. A keď tak o tom premýšľam, už ani nič nebudem. Načo to vôbec bolo dobré?" položím rečnícku otázku, na ktorú nečakám odpoveď.

,,Nebudeš?Prečo?"*poviem prekvapene.*

"Nemá to zmysel." pokrútim hlavou. "A prečo si vlastne ty odišiel?"

,,Um...To je dlhý príbeh."*na mojej tvári sa objaví náznak bolesti.*

"Och, prepáč.... Ale možno by pomohlo, keby si to povedal..." poviem potichu.