Jazero

Nakoniec sa stalo čo som čakal preto som sa otrepal od snehu bol som rád že som to neschytal za krk. Ja som sa k nej stále približoval aj keď mala stále sneh v ruke. "Poď sém, Megami-chan" Hovoril som lišiackym hlasom.

"Ale no ták, až tak strašné to nebude." Nepopieral som to, ale zjesť som ju nechcel maximálne by som ju len uhryzol ale nie doslovne. Mieril som za ňou tak aby sa dostala ku kraju jazera vedel som jedno že ak by vybehla z ľadu už by som si ju chytil lebo na ľade som to s rýchlosťou prehnať nechcel lebo by som skončil na chrbte a ona by si ma už podala.

Huh? Ona vážne uteká na breh. Vybehol som za ňou a netrvalo dlho nestihla ani dobehnúť k tým dvom a tak trochu som jej dal za krk trochu shehu ale vážne ho nebolo veľa lebo som si ešte trochu shnehu chcel nechať. Potom už keď sme boli ale u tých dvoch nahodil som nevinný výraz a držal som sa ďalej od Megami.

Popravde som nečakal čo chce spraviť ale keď ma chcela hodiť do snehu chytil som ju za ruku ktorou ma strčila a stiahol som ju zo sebou aby spadla tiež ale ona by mala tak trochu mäkší dopad ako ja keďže jedine mohla spadnúť smerom na mňa.. "No, pekne teda." Povedal som keďže som skončil tak či tak na zemi myslel som si že sa mi to nešmikne a pomocou nej sa udržím hore.

"Vážne to chceš vedieť?" Naschváľ som to teraz povedal diabolským hlasom aj keď som bol popravde neškodný. Popravde bola drobnejšia ako ja tak som to mohol využiť. Čo ak ju došteklíím?? Tak trochu skúsil svojími rukami pohnúť aby som videl že či ich pustí alebo nie len na skúšku či drží pevne alebo nie.