Ulice a uličky

(Nezomreli- otec bol sukničkár, podvádzal a nakoniec odišiel za inou. Mama išla zabezpečiť rodinu do zahraničia ako šlapka, ale zatiaľ nič neposlala- asi rok On to samozrejme nevie presne takto, babka to dosť zjemnila) Nie nie, oni sa raz možno vrátia. Nemohli ma tu len tak nechať... *zadúfa a nasadne do taxíku*

(áha..okej prepáč teda píš už do reštiky)
,,Hmm...Určte sa vrátia."*poviem a nasadnem.*

,,Eh?..A kadiaľ teraz?"*snažím sa ísť cestou,ktorú mi popísal,ale akosi sa mi nedarí.Dlho som tu nebola,takže sa tu nevyznám.*

Teraz tadeto, vpravo. Zabáča sa pri tejto budove. *vedie ju uličkami smerom k vlastnému domu. Nie je to úplne zblízka, no niekto by mohol aj začuť zvyčajné hulákanie pripitých ľudí.*

,,Áha.."*poviem a idem.Prejdeme okolo nejakej skupinky chlapov.Tí sa postavia a idú za nami.Všimnem si to,ale akosi tomu radšej nevenujem pozornosť.Rukou sa priblížim k lemu šiat,keďže pod nimi,na stehne,mám púzdro s dýkou a zbraňou.**

(nosíš šaty když sněží, dobrej nápad)

(bola som predtým na večeri s Shionom a výlet do R2 bol neplánovaný )

*Aj on je pozorný, no žiadnu zbraň pri sebe nemá. Len je pripravený utekať, keby dačo.* A potom treba ísť sem, za roh. *naviguje potichu, aby to tí chlapi nepočuli, no nevie, či to vôbec pomôže.*

(musím ísť..prepáč...zajtra tu budem..ahoj )

( fu****g logic)

(ok  maj sa)

(Twin? Keď budeš mať dom, že nás pozveš? )

( Jasněěě brááchoooo, jasná páka )

(ale asi až v pátek, to mi přijde comp.z.opravny )

(To snáď vydržím   )

(ňu...twin,nejaký problém ? ^^ )
,,Na vašom mieste by som ostal stáť a navalil všetky prachy..."*povie posmešne jeden z nich.Nevšímam si ich a ťahám Kentu za sebou.Zabočím.Nie som si však istá,či idem správne.Prioritou mi teraz bolo dostať sa čo najďalej.Nemala som v pláne vyťahovať zbraň pred ním.*

*Znervóznie a zrýchli, aby ho nemusela vláčiť, aby nezdržoval. V hlave mu víria rôzne myšlienky, jednou z nich je: Čo ak nás chytia? Obkľúčia? Často videl z okna izby ľudí z baru a okolia. Nebudú sa s nimi párať. A hlavne, on nemá žiadne peniaze.* ... *studený vzduch v pľúcach nie je napríjemnejší*

*Zastavím.*,,Sákriš..."*povzdychnem.Slepá ulička.Zatnem ruku v päsť.*,,Tak a máme vás."*ozve sa za mojím chrbtom smiech.Obkľúčli nás.Otočím sa a postavím sa pred Kentu.*

*Bez nej by bol odstrachu mŕtvy, no to, že je Inori prvá na muške sa mu nepáči.* I-inori...nebolo by lepšie, keby sme in niečo dali? *Muži sú desivý, schopný všetkého- preháňa sa mu v hlave. Ani nevie, či chce utekať, alebo mávať bielou zástavou.*

*Otočím sa naňho a usmejem sa.*,,Nie...To neurobíme."*poviem vážne.*,,Ty jedna malá!!"*skríkne chlap,zrejme ich vodca či niečo také.*,,Kenta?Zatvor oči a neotváraj ich dokým nepoviem."*prikážem.*,,Och..a bude dobre aby si si aj pospevoval."*dodám,keďže nechcem aby počul čo sa bude zrejme diať.*

Dobre!! *Povie, zavrie oči, zakryje si uši sa spieva prvú pesničku, ktorá mu napadne. Spieva pekne aj teraz, ale to je jedno, hlavne sa snaží prehlušiť ostatné zvuky*

*Pousmejem sa.Vyberiem z bundy peňaženku a hodím ju pred chlapa.,,Na."*poviem s úsmevom a rukou nenápadne siahnem do púzdra.Muž si čupne aby ju zdvihol.Rýchlo vyberiem dýku.Možno by bolo lepšie vybrať zbraň,ale to by bolo príliš hluku.Hodím ju.Zabodne sa mu do krku.Zamračím sa a odstúpim.Tie šaty mám rada.*,,Zvláštné,že na niečo také dokážem teraz myslieť."*prebehne mi mysľou.Pár červených kvapiek sa mi na biele šaty však dostane.Jeho spojenci/kamaráti nevdeli čo sa stalo.Jeden z nich sa spamätá.Chytí zo zeme kus dreva a vrhne sa s krikom na mňa.*,,Nevychovanec."*pokrútim hlavou.Uskočím,vyberiem z krku dýku a zadodnem ju do nohy chlapovi,čo zaútočil kúskom drevenej palice.Rýchlo schovám ostrie,vezmem peňaženku a chytím Kenta za ruku.Využijem to,že ostatní stále nepochopili čo sa tam stalo a utekám s Kentom preč.Konečne sme bezpečne ďaleko.*,,Môžeš už otvoriť oči."*poviem mu.*
(prepáč...trošku mi to trvalo :Dale mám tu nebezpečie s názvom učenie )

*Keď už boli dosť ďaleko, zastal a zhlboka dýchal.* Si...akčná. *V skutočnosti chcel povedať niečo o dosť inteligentnejšie ako napríklad poďakovanie, či lepší kompliment, no dúfa, že chápe, čo tým chcel povedať*

(V pohode  aj tak to bol úctyhodný paragraf!)

,,Hmm..Naozaj?"*poviem a obzerám si šaty.*,,Toto sa teda bude blbo prať."*povzdychnem a prehrabnem si vlasy.*,,No..to je jedno...Um..Tuším som ťa chcela odprevadiť domov...Chjo.Tak..Teda veď."*poviem porazenecky a usmejem sa naňho.*