Kazumov domový komplex na konci mesta

"To že nikomu neverím neznamená že som som necitlivý a že nerád ostatným pomáham." Proste som si sam sebe pripadal potom taký užitočnejší.

Hm *pozriem sa na Kazmu so širomym usmevom* Itak Arigato *chytim Kazumu za ruku* Ja som vedela, že si neškodný *žmurknem na Kazumu*

Ja som sa na ňu milo usmial a pozrel som jej pri tom do očí. "Nemáš za čo, ak by si niekedy čokoľvek potrebovala čokoľvek tak mi to povedz alebo kedykoľvek príď za mnou. Pomôžem ti." Aj keď hovorila že neverí ľudom ja som svoje slová vždy dodržal ak by nie nedokázal by som sám zo sebou žiť. Potom ale čo som to povedal som dodal. "Ja som šelma pozor na mňa." Zasmial som sa.

*iba sa naňho usmejem, lebo som konečne našla v niekom oporu po tolkych rokoch* Ale, ja vidim pred sebou iba neškodné mačiatko *vyplazim na Kazumu jazyk a potom sa zasmejem*

"Jediné neškodné mačiatko si tu ty." Povedal som jej zo smiechom a aj by som ju za to pošteklil ak by som nevedel že nieje šteklivá. "Aby som ťa neprekvapil a nestala sa zo mňa šelma ktorá sa ti nasťahuje do postele." Zasmial som sa po tom čo som to povedal.

Nerob si žarty *zasmejem sa* ty a šelma? Veď si iba čiernovlasé mačiatko, ktoré mi tu pomáha *žmurknem na Kazumu a znova sa zasmejem potichu*

"Tse, tse tse ... niekto mi tu neverí to vážne chceš aby som ťa o tom presvedčil?" Hovoril som to zo žartu ale kto vie možno by som sa jej vážne nasťahoval do postele aby som jej dokázal že viem byť aj šelma. Hneď vyzerá krajšie keď sa smeje. Pomyslel som si pre seba.

Veď si milé mača...nie opravím sa milá malá šelma, ktorá si ma vie vypočuť *poviem s usmevom, lebo viem, že ažtak zlý nieje*

Pokrútil som len hlavou no potom kto vie čo ma to napadlo ale ja som si vliezol k nej do postele. "Kuk." Povedal som a zasmial som sa.

*trocha sčervenám v tvári, ale nevadí mi to, lebo itak sa neviem braniť kedže som vyčerpaná* Ahoj *pousmejem sa nad nim*

"Mača sa k tebe prišlo pritúliť." Povedal som s úsmevom na perách a ako som to aj povedal tak som sa k nej aj potom vážne pritúlil.

Heh *iba sa zasmejem a sčervenam ešte viac* Ahoj mačiatko *pohladkala som ho po hlave*

"Ahoj roztomilá princeznička." Povedal som, a ako som k nej bol pritúlený tak som ju vlastne jednou rukou objal a potom som na ňu teraz žmurkol aj ja. Bol som pri nej naozaj blízki keďže som sa k nej túlil a pritom som jej videl aj priamo do tváre. Bola zábava ju pozorovať s takejto blízky.

Ja niesm princezná *ked ho hladom po hlave, pomyslim si* -Téda, on ma fakt pekné vlasy načechrané- *pousmejem sa nad myšlienkou*

"To hovoríš ty, ja som tiež povedal že nie som mača." Povedal som jej. Popravde mi u nej bolo príjemne a dobre sa u nej ležalo. K tomu som ležal u pekného dievčaťa no čo viac som potreboval? Ešte k tomu sa stačí pozrieť do tých jej očí a človek sa vedel hneď stratiť.

Heh, na niečom sme sa zhodli *zasmejem sa nad tou myšlienkou* -Zvláštne, keď je u mňa takto Kazuma, tak mi je prijemne. Prečo?- *potom nahle trocha sčervenam v tvari*

"Ty si dnes akási červená nemáš horúčku?" Povedal som a pri tom som jej priložil moje čelo na to jej aby som zistil či má väčšiu teplotu ako mám ja. Aj keď som vedel že ju nemá urobil som to predsa len naschváľ.

Um...nie, len nieje u mna obvykle takto lezat s niekym,a mi je aj prijemne -Uaaa, čo to trepem?- *chytim sa za pusu, aby som nerozpravala dalej*

Potom čo povedala som sa potichu zasmial. "Aspoň že nie som sám komu je príjemne." Mal som veľmi dobré to že som nebol hanblivý inak by som si k nej takto ani neľahol.

Zzabbudni nato čo som ppovedala *zakokcem a sčervenám v tvári od hamby*

"Nie na tom určite nezabudnem. Hlavne keď pri tom vyzeráš tak roztomilo." Vážne sa mi páčilo že sa takto červenala popravde to takto bolo nie len že celé príjemné ale aj zábavné.

Nevytáčaj ma *poviem potichu s červenou tvárou*

"Neboj... už budem hodný." Povedal som  s naozaj blaženým úsmevom na tvári, no ale aj tak asi už toho bolo dosť predsa len bola hanblivá tak som jej nechcel robiť nervy. Už som len v kľude ležal a pozeral jej do tváre.

To dúfam *náhle sa pozriem Kazumovi z ničoho nič do očì* -Téda, on ma fakt pekné oči- *pomyslim si*

Ako sa naše pohľady stretli, keď sa mi aj ona začala pozerať do očí nevedel som prečo ale začalo mi srdce rýchlejšie búšiť. Sám som nevedel prečo no v tom som bez rozmyslu sa začal približovať svojou tvárou k jej.