Kazumov domový komplex na konci mesta

Pravda, v tomto som sa zlepšila vďaka tebe *usmejem sa na Kazumu uprimne* (ok zatial dobru noc )

(Prečo mám pocit,že každý kto so mnou hraje si musí vytrpieť spomalený čas v hre? O.o )
,,Uhm.."*vykročím pravou nohou dopredu a snažím sa napodobniť to,čo mi ukázal...Počas prestávky som počúvala ich rozhovor predtým než zmizli v sklade.*,,Povedal Hideakim?..Mala by som sa na to vôbec pýtať?.."*poviem si v hlave.Vo vačku mi zavibruje mobil.Pozriem sa kto volá,hovor zruším a mobil vypnem.Hodím ho na kôpku na pri bunde.Parkrát skusím to seknutie zo základného postoju.Potom sa opriem o stenu a znova si obzriem interiér doja.**

(To sa ti len zdá )
Zobral som potom Angel do náručia a odniesol som ju von zo skladu. Položil som ju tam kde predtým sedela a zamieril som k Inori. "Tak môžeme pokračovať?" Opýtal som sa jej , v ruke som už mal bokken.

,,M-hm."*prikývnem.Zaváham,nakoniec sa však spýtam.*,,Hide ti ponúkol prácu?"

"Nó áno. Aj som o nej rozmýšľal. Chcel aby som mu robil bodyguarda. Ak sa mi nebude dariť v tomto čo teraz robím tak na to pristúpim predsa len bojovať je vlastne asi to jediné čo viem." Povedal som s neutrálnou tvárou skôr bola tak trochu až chladná ale nechcel som tak vyznieť. "Prečo sa pýtaš? Poznáš ho?" Opýtal som sa jej a než som pokračoval v tréningu chcel som vedieť čo mi odpovie.

,,Prijať to?"*zasmejem sa.*,,Hazard so životom.."*pomyslím si.*,,Hej,poznám.Preto sa pýtam.Pokračujeme?"*usmejem sa.*
(Som na mobile,takze budem odpisovať pomalšie )

"Môžeme." Povedal som a zaujal som postoj čo predtým. "Pozeraj." Povedal som zasa a začal som ukazovať pomaly. Začal som vyťahovať katanu pravou rukou smerom kolmo hore katana bola úplne narovno. Potom keď bola špička drevenej katany takmer u mojeho ramena sekol som pred seba ako keby som chcel niekoho preseknúť na dve plovice ale tak že rez sa tiahol od prestiedku čela smerom cez nos až cez ústa ako keby som chcel rozložiť tvár na dve polovice niekomu imaginárnemu. Tento ťah netrvá normálne takmer ani sekundu je velice rýchli. "Skús to zopakovať ale pomaly, keď sa to naučíš tak pomaly potom ak to dokážeš spraviť rýchlo je to veľmi nebezpečný ťah ale pre nepriateľa." Dúfal som že to pochopila aj keď to videla čo som urobil.

*po chvili sledujem tréning ďalej*

*Zaujmem ten základný postoj a napodobním to,čo predviedol.Nie úplne dokonale,ale aspoň nejaká podoba tam bola.Samozrejme zapojila som aj predstavivosť,ale kebyže predo mnou stojí niekto živý a tá katana by nebola drevená,páčilo by sa mi to viac.Bolestný výkrik.Slastná pieseň.*

-Zaujimavy postoj, to by ma nenapadlo- *poviem si pre seba*

Ako tam stála predvietol som to v rýchlosti. Ten ťah trval maximálne sekundu. "Jeden zásah jeden mŕtvy." Povedal som chladným hlasom. "To mi hovorieval môj senseii keď ma učil. Každá technika prevedená správne znamená smrť. Preto ak sa časom zlepšíš využívaj ich hlavne na obranu." Predsa len pri obrane sú všetky tieto techniky najúčinnejšie čo mohla vidieť aj Angel. "Skúšať zatiaľ tieto dve." Povedal som a potom som dodal. "Máš doma katanu?" Opýtal som sa jej.
(Neviem či si ju sem priniesla nepamätám si xD )

-Jeden zásah, jeden mŕtvy?- *začala som rozmýšlať nad tou vetou, lebo takú vetu som ešte nepočula*

,,Nie....Nebude mi robiť problém ju hneď potom kúpiť."*odpoviem.*,,Jeden zásah,jeden mŕtvy?"*nadvihnem obočie.*,,Hmm...Koľko už sa tomu venuješ?"*spýtam sa.*

Katana bola mocná zbraň, preto ak s ňou niekto vedel trafiť tam kam má dokázal niekoho bezbolestne zabiť. "Venujem sa tomu 13 rokov, vlastne tento už je 14násty." Odpovedal som jej. Aj keď sa to mohlo zdať veľa stále som sa zdokonaľoval. "Tak, doporučujem ti ak by si sa pokúsila preseknúť papier alebo padajúce listy. Je to veľmi zložité niektorým to trvá rok niektorým aj dva. Tým nadanejším pár mesiacov." Predsa len na niečo také potreboval mať uživateľ správny švih lebo papier sa neprereže ale roztrhne a list pri nápore vzduchu "uhne" a bude nedotknutý.

,,Tebe to trvalo koľko?"*spýtam sa.Dúfam,že na toto hobby budem mať čas.*

"Neviem, ja som to začal skúšať až po roku tréningu. Ale okolo 2 mesiacov som dokázal prerezať papier potom som skúšal list a ten okolo pár týždňov." Povedal som jej. Predsa len ja som na toto bol vždy talent a preto som bol asi jediný koho môj senseii vyučoval.

,,Šikovný."*obdivne zapískam.*,,Môžme si teda dohodnúť čas kedy sem budem chodievať?"*spýtam sa.*

-Téda, preseknuť papier, alebo listy? Nato musi mať potom Kazuma talent,keďže sa tomu tolko venuje- *poviem si*

"Áno kedy by ti to vyhovovalo?" Opýtal som sa jej a potom som dodal. "Rád by som sa dohodol potom aj na cene tréningov a to ako dlho budú trvať." Predsa len každému to vyhovovalo inak. "Hodina tréningu stojí okolo 10 euro." Nebol som popravde drahý keďže som bol niečo ako "osobný" tréner.

-10 eur? Pravda, nieje to drahé, ale keby som mala treningy ja, tak som na mizine- *zatvarim sa zmätene*

,,To nie si drahý.."*zamumlem.*,,Úprimne?Je mi to jedno."*zasmejem sa.*,,Nechám to na tebe."

"Tak to stačí ak vždy predtým než budeš chcieť príjsť zavoláš." Povedal som jej.

*Přestanu číst a podívám se na Kazumu.*"Jak vám to jde ?"*Zeptám se mile.*

Pozrel som smerom na Megami. "Práve sme skončili." Povedal som jej.

*po chvili zpozornim Megami*