Kazumov domový komplex na konci mesta

"No preč zo skladu." Predsa len kto vie čo si pomysleli že tu robíme.

Um...ja tu ešte chvilu ostanem, pokial ti to nevadi *poviem smutne*

"Ešte ti je smutno?" Opýtal som sa jej, lebo som nechcel ísť bez nej.

Um...jo *sklonim hlavu k zemi, aby ma nevidel plakat znova*

Pevnejšie som objal Angel a ostal som ticho. "Aj tak tu stebou ostanem." Povedal som jej.

Ale veď čo si pomyslia ked nevyjdeme *utieram si furd slzy*

"Nó čo myslíš že si asi pomyslia?" Povedal som zo smiechom.

*potom som sčervenala pri tej myšlienke ale sa aj usmejem, lebo sa Kazuma konečne smeje a to som rada*

Kto by sa nesmial no ale zas nebola to až taká zlá predstava. "Ak by sa to opýtali naschváľ by som s nimi ešte súhlasil."

Heh, radšej nech sa nič nepytaju *zasmejem sa po chvili a utieram si pri tom slzy*

Pohladil som ju po vlasoch a potom som dodal. "Myslím si že sa aj tak budú pýtať." Povedal som jej.

*po chvili sčervenám a tak mu dám pusu na líčko* Nech sa pýtaju, mne je to jedno *poviem potichu so slzami s usmevom*

"Taký prístup je dobrý hlavne nech ťa to netrápi. " Povedal som jej a začal som jej rukou prechádzať vo vlasoch. Ako keby som sa tak dá sa povedať hral.

Jjo *po chvili si začnem utierat znova slzy* Ach, nech už prestanem plakať *poviem potichu*

"Však ono to určite skôr či neskôr prejde." Povedal som jej a len som ju stále držal vo svojom objatí ako doteraz.

*po chvili ho obijmem i ja* Um...Kazuma, nech si mysli kdo, čo chce, ty si veľmi zlatý človek *poviem potichu a pomaly zavriem oči*

"Nie, ja som diabol." Povedal som zo žartu. Predsa len ja som chcel byť skôr za toho drsňáka ale nešlo mi to.

Jasne, si moj malý diabol *zasmejem sa* ale to čo som povedala, je pravda a to nikdy nepopriem *poviem s usmevom na tvári*

"Ďakujem." Povedal som jej k tom čo si o mne myslí predsa len som si toho vážil.

Začo teraz ty ďakuješ? *zasmejem sa nad tim, lebo mam pocit, akokeby sme si to vymenili*

"Nie každý si o myslí niečo dobré tak ako ty." Odôvodnil som to a tiež som sa nad tým musel pousmiať predsa len vážne sme si ako keby vymenili úlohy.

Tak to nemali potom šancu ťa spoznať tak dobre *pohladim ho po hlave*

"Tak je to možné. Ale aj tak nie s každým človekom dokážme vychádzať." Povedal som jej

Popravde, ani ja nie *chytim sa za hlavu* ked som chcela niekomu niečo povedať, tak som koktala a vždycky ma zle pochopia *zatvarim sa smutne*

"Tak vo vyjadrovaní zlepšila čo som si všimol takže teraz to až taký problém nebude." Povedal som jej povzbudzujúcim hlasom
(Gome dnes musím ísť skôr tak zajtra)