Kazumov domový komplex na konci mesta

*po chvili dorazim až ku Kazumovi domov* -Tak, zavonim, len klud Angel, si tu iba na to, aby ma trenoval- *popritom sa mi chveje ruka ked chcem zazvonit, no nakoniec zazvonim* -Len klud- *po chvili cakam, či nahodou nieje doma*

Ahoj *poviem potichu* -Len klud Angel, chceš iba trenovať- Um, Kazuma ja, potrebujem aby si ma trenoval v boji *poviem v klude*

"Nieje problém." Povedal som jej a vyšiel som z dverí. Potom som jej ukázal nech ide za mnou aby sme prešli priamo do doja. "Ty si vlastne hovorila že vieš bojovať s dýkou však? A čo chceš naučiť boj s katanou alebo kung fu?" Opýtal som sa nakoniec, vlastne sme mali vchádzať do doja.

Um...no hlavne niečo, v čom by som sa obranila...aj ten boj s katanou je zaujimavy, ale ja nemam katanu *poviem smutne*

"Tak myslím že by som ti nejakú mohol zaobstarať. Ale skôr by sa ti zo začiatku hodila nejaká zbraň. A medzi tým by si sa učila kung fu ale zas povedz si ty ako to chceš ja ťa kľudne naučím čo ty uznáš za vhodné." Povedal som jej a čakal som čo mi na to odpovie.

Hm...posuď ty, v čom by som sa vedela tak obrániť? *začnem premyšlat, v čom by som vynikla*

*po chvili vojdeme do jeho doja*

Nakoniec sme boli v doju a začal som rozmýšľať. "Tak keďže si dievča a dá sa povedať že o proti mužom budeš slabšia tak asi s tou katanou. Pamätáš si čo som ukazoval Inori?" Opýtal som sa jej a medzi tým som šiel do skladu pre drevený bokken.

No...moc toho si nepamatam *poviem uprimne popritom ked ide Kazuma dp skladu...zrazu si spomniem nato, ako sme davnejsie boli v sklade* -Len klud, si len na treningu- *vravim si v hlave pre seba*

Došiel som k nej a podal som jej boken. "Tak ti to predvediem ešte raz, a potom ak budeš doma budeš trénovať presekávanie papiera a listov." Dúfal som že si spomenie na to čo som v tedy hovoril keď som jej teraz povedal o tom sekaní. Potom som od nej odstúpil a zaujal som základný postoj. Pokrčil som kolená pravú ruku som dal na ľavu stranu kde som chytil rukoväť bokena a sekol som pomaly pred seba tak ako keby som niekoho chcel cez brucho preseknúť na dve polovice. "Toto je vlastne prvé čo sa budeš učiť. K tomu si trénuj ešte jedno s tohoto istého postoja, ale ako keby si niekomu chcela preseknúť tvár." Zaujal som ešte raz ten postoj a urobil som takmer to isté ale katanu som tasil smerom hore a potom som sekol pred seba ako keby som chcel niekomu oddeliť pravú a ľavú stranu tváre priamo medzi očami.

-Wow- *poviem si v hlave* Tak skusim to *zobrala som si od neho boken a začala som robit to iste, čo on. Prv som sa postavila do zakladneho postoja. Potom som chytila pravou rukou boken z lavej strany, kde som ho aj mala a sekla som pomaly pred seba, ale vyleti mi z ruky boken* Ha? *potom si uvedomim, že sa mi boken vyšmykol z ruky*

Nesmej sa mi *sčervenam v tvári od hnevu* Ten boken nevyzera ľahko. Veď aj moja dýka je ešte ľahšia. *poviem vážne...po chvili to skusim znova, no potom mi vyleti znova z rúk* Čože? *naštvem sa a idem si znova po boken*

Normálne by jej nemal vyletieť z rúk možno to bolo tým že bola ešte zranená. "Nieje to tým že ťa ešte bolia ruky?" Opýtal som sa jej pre istotu.-

Um...nie *popravde sa snazim nevnimat bolesť po celom tele, ale nevadi mi to...po chvili skušam znova ale vyleti mi znova z ruk* Tak to už je priveľa *znova sčervenam tvari od hnevu a idem si znova prenho*

"Neviem predsa len to nieje až také ťažké aby ti to pri švihu malo vypadnúť." Predsa len ten boken mal ledva kilo takže mi to prišlo zvláštne. Rozmýšľal som čím to môže byť no potom som dodal. "Ak to vážne nieje tým že ťa niečo bolí tak ti odporúčim rukavice aby sa ti to nešmýkalo a už len skúšať."

Radšej by som si ho priviazala k rukam *zoberem si ho znova a skúsim to znova, no znova mi vypadne, tentokrat sa odrazi až od steny* Ale no táák! *furd som červená v tvari od hnevu a idem si pren znova*

"To ti ale veľmi nepomôže keďže ty ju musíš držať v rukách tak či ta a ak by si ju mala o ne priviazané skôr by ti katana prekážala." Povedal som jej a pozeral som na ňu vážne jej to nešlo. "Vážne to nieje tým že ťa tie ruky bolia?" Opýtal som sa no a ako som na ňu pozeral vyskúšal som si to aj ja no mne sa z rúk ani o trochu boken nepohol." Ehm skús to s tým mojím." Povedal som jej a podal som jej ten môj nech si ho vymení.

Um...važne *pozriem sa naňho s naštvanenou červenou tvárou...po chvili, ked si so mnou vymeni boken, skusim to znova, zdvihnem boken a švihnem, no tentokrát si švihnem poriadne do nohy* Iiiik, to boli *pusim boken od bolesti na zem*

"Fúha .... " Povedal som na to keď som videl čo sa stalo. Nešlo jej to asi na to proste nebola talentovaná no čo každý nejako začínal. "Ty budeš mať vážne čo robiť." Aj by som jej nejako pomohol ale nemal som ako predsa len pri tréningoch to nieje vždy také ľahké. "Asi bude lepšie keď to na dnes už necháme tak a prídeš zajtra. Bokken si zober keď tak to môžeš skúsať doma." Povedal som jej.

Um...tak jo *kyvnem smutne hlavou* -Má pravdu, fakt mi to nejde- *poviem si smutne* ...Ja to chcem skúšat znova! *po chvili to skusim znova pomaly* -To je ono, nemôžem teraz vycúvať stranou- *zavriem oči, no tentokrát nešvihnem, len mi spadne na zem*

"Nemusíš to robiť zo začiatku rýchlo stačí ak to urobíš pomaly." Povedal som a potom som dodal. "No ono už je docela neskoro takže by bolo dobré dnešnú hodinu ukončiť." Povedal som s milým úsmevom. "Hovorím ak chceš zober si bokken domov a skúšaj to keď tak aj tam ale radil by som ti si odpočinúť a keď tak zajtra pokračujeme." Povedal som jej.

Um...tak jo, pravda, je už neskoro *pozriem sa cez okno...po chvili si zoberiem do ruky boken, no zrazu ma zasiahne silná bolesť v rukach,ale snažim sa to utajiť pred Kazumom*

"Deje sa niečo?" Opýtal som sa jej keďže som pozeral na ňu a v tvári jej bolo vidno ako keby ju niečo bolelo.