Kazumov domový komplex na konci mesta

"Nieje za čo." Povedal som a keď dojedla zobral som to a šiel som umyť riad a odložiť ho. Potom som jej k posteli doniesol ďalší čaj a opatrne som si ľahol k nej ale tak aby ju to nebolelo keďže mala modriny po tele. "Budem ti tu robiť spoločnosť."

Heh *zasmejem sa...po chvili si ľahnem tiež a pre istotu sa ho spýtam* Um...Kazuma, neprekážam ti niekedy? *opytam sa ho potichu*

"Vôbec nie." Povedal som bez rozmýšľania keďže nad niečím takým som ani rozmýšľať nemusel. "Som stebov rád." Povedal som jej. Aj keď ja pre teba niesom ... Prebehlo mi hlavou, podľa mňa to tak aj bolo.

Fakt? *po chvili ho obijmem tiež* I ja som s tebou rada...au *po chvili citim bolesť modrin na rukách*

Taktiež som ju opatrne objal a natočil som sa smerom na ňu tak aby som jej videl do tváre. "Dúfam že ťa to čoskoro prestane bolieť." Vážne som nechcel aby ju to bolelo preto by bolo lepšie aby som sa jej príliš nechytal.

To dúfam i ja *poviem s usmevom* Skôr ma srdce bolí poslednú dobu *poviem a silnejšie obijmem Kazumu, aj keď ma bolia tie modriny*

"Dúfam že to nebude nič vážne ale asi by si mala zájsť k lekárovi aj keď nechceš možno ti pomôžu." Povedal som jej a jemne som ju objímal.

Um...nie, vážne to nieje *poviem uprimne so slzami, no potom si ich utriem, a prestanem plakat*

Pohladil som ju po tvári. "Nemala by si to podceňovať lebo sa ti ešte niečo stane." Povedal som.

Práve preto chcem, aby si ma trénoval, aby sa niečo podobne neopakovalo *poviem s úsmevom* Musim sa stať silnejšou *poviem potichu a popritom sa mu dívam do oči*

"Neboj pomôžem ti v tom." Povedal som jej a jemne som ju pobozkal.

*po chvili keď ma pobozká, pohladim ho po vlasoch*

Bozk som predĺžil a jemne som nasal jej spodnú perú ktorú som stisol vo svojích perách. Potom som pomaly vnikol svojím jazykom do jej úst a vyhľadal som ten jej ktorý som začal špičkou svojho jazyka jemne štekliť na tej jej. Pri tom jej pomaly rukou zašiel pod šaty na jej chrbát po ktorom som ju jemne hladil.

*po chvili ked ma neustale bozkaval, chytila som ho za chrbat, druhou rukou som ho chytila za ruku. Popritom keď ma bozkával, som pocitila bolesť po chrbte, kde sa ma dotykal. Sice som po chbte citila bolest, ale nie taku silnu*

*po chvili ho začnem iba obíjmať*

Pomaly som sa odsunul a ruku som dal na bok. "Asi pôjdem na chvíľu si niekam zajazdiť" Povedal som jej.

A kam pôjdeš? *pýtam sa ho so zvedavosťou*

*po chvili sa ho znova opytam* Môžem ísť s tebou? Nechcem tu furd ležať. *poviem potichu*

"To uvidím až potom." Popravde som sa chcel poprechádzať. "Však zakázať ti to nemôžem." Povedal som z úsmevom.

*potom sa usmejem* už som zase dlho nebola vonku *pomyslim si* Um...a kam by si išiel? *opytam sa ho potichu* hlavne nie do baru, už nikdy nechcem alkohol! *poviem smutne*

"Tak asi na námestie ja sa chcem len prevetrať." Povedal som jej a vstal som z postele a šiel som sa obliecť. Potom keď som sa obliekol tak som dodal. "Počkám ťa u auta." Predsa len som nevedel či sa nejako bude chystať alebo tak ale ja som zatiaľ šiel k aute.

Tak jo *po chvili som si rozpustila vlasy a išla s usmevom za Kazumom k autu*

Ja som si len z auta niečo zobral a dal do kapsy. Upevnil som si poriadne katanu ktorú som zo sebou vždy pre istotu nosil taktiež ako svoju zbraň. Predsa len istota je istota. "Môžme?" Povedal som jej a pomaly som sa vybral preč. Vážne som chcel ísť pešky.
(presun námestie)

Jo *kyvnem hlavou a pomaly ideme spolu na námestie*

Dorazil som domov kde som si hodil ako vždy sprchu, potom som trocha poupratoval a poutieral prach ktorý sa tu neustále usádzal.Skontroloval mobil či mi náhodou niekto nevolal ale nechal som si ho pri sebe. Ostalo mi už len urobiť si niečo na jedenie zjesť to a nakoniec som mal v pláne skončiť u telky aj keď som vôbec nevedel čo si pozriem ale niečo sa tam určite nájde.