Kazumov domový komplex na konci mesta

"Nieje za čo." Ja som si cukor nenasypal keďže do čaju som si cukor nedával.
"Napadlo mi ... žeby si mi za odmenu mohla spraviť striptís." Povedal som smerom k nej a pozrel som na ňu keďže som chcel vidieť jej výraz pri tom keď počuje čo to čo som jej povedal.

Zhrozene som sa naňho pozrela. "To myslíš vážne???" spýtala som sa. Ale môj výraz hneď nahradí mierny úsmev. "Dobre, stávka je stávka..." poviem. "Ale najprv vypijem čaj..." pousmejem sa a začnem piť.

"Samozrejme však je času dosť." Povedal som s úsmevom, a bol som rád že vlastne súhlasila aj keď tak trochu nemala na výber. Ja som začal popíjať s toho čaja čo som si spravil taktiež.

Dopijem čaj a počkám kým Kazuma dopije ten svoj. Potom ho vezmem za ruku a kráčam do jeho izby. Tam ho posadím na posteľ a poviem: "Nesmej sa mi." uškrniem sa. A pomaličky, medzi nejakými sexistickými tanečnými kreáciami, si začnem rozopínať gombíky na košeli. Najprv horný a potom spodný a tak ďalej.

Ja som sa uvelebil na posteli kde som mal našťastie ovladač a ako začala predvádzať tie svoje kreácie ja som jej do toho pustil hudbu. Nevedel som čo sa tam pustí ale pustila sa jej taká roková hudba ale možno sa jej do toho bude lepšie hýbať. https://www.youtube.com/watch?v=UzWHE32IxUc . Pozorne som pri tom sledoval každý jej pohyb a nenechal som si žiaden újsť predsa len sa nestane niečo také každý deň a k tomu to vyzeralo na to že naozaj bude na čo pozerať teda o tom som bol už presvedčený ešte ako som to vymyslel.

Na tú hudbu sa mi začalo oveľa lepšie tancovať, a tak som sa točila po miestnosti, sadla na Kazumu až nakoniec som sa zastavila chrbtom k nemu. Zostal mi zapnutý už len jeden gombík v strede, takže mi košeľa zakrývala z väčšej časti už len prsia. "Nemala by som teraz prestať??" spýtam sa trochu nervózne.

"Nó on to bol skôr tanec než striptíz keďže nepadlo žiadne oblečenie dole." Prehovoril som s lišiackým pohľadom ale zas ak bola príliš hanblivá tak by to nebolo dobré, aj keď na toto sa vážne dobre pozeralo ešte keď teraz na mne sedela. Ale zasa nebol som typ čo by niekoho do niečoho nútil takže ak by niečo k tomu povedala povedal by som určite že kľudne môže prestať len som proste chcel počuť ako zareaguje na to čo som jej povedal.

Uškrniem sa. "Ale ja mám na sebe len tvoju košeľu Kazu." poviem tiež lišiacky. Nakoniec, stále otočená k nemu chrbtom, odopnem posledný gombík, ale košeľu ešte na zem nepúšťam, čakám na Kazumovu reakciu.

"Huh?" Popravde po tom som počul čo povedala som spozornel keďže ma to úplne zaujalo ale nepovedal som nič keďže ak by si to chcela dať dole a ja by som povedal že nemusí možno by som ju tým ovplyvnil a to som nechcel preto som chcel aby spravila to čo uváži za vhodné, aj tak už teraz som bol veľmi zvedavý čo sa bude diať teraz.

"Povedal si, že striptíz je, keď padne nejaké oblečenie? Tak teda dobre." pousmejem sa a pustím košeľu na zem. Ostanem pred ním stáť úplne nahá, aj keď stále otočená chrbtom k nemu. "Splnila som stávku??" spýtam sa s miernym úsmevom.

Bola otočený chrbtom takže som toho veľa vidieť nemohol ale hold som musel odpovedať v jej prospech. "Áno poveda.... takže si ju splnila." Odpovedal som jej na jej otázku.

"Och..." sadnem si na zem a prehodím si cez seba košielku. "Nemám rada striptíz." zasmejem sa. Potom si zapnem zopár gombíkov a prisadnem si ku Kazumovy. "Tak??" spýtam sa s miernym úškrnom.

"Nieje nad to keď ti sexy dievča spraví osobný strip." Povedal som zo smiechom, a potom som dodal. "Že ja som si to nenatočil." Zasa som povedal zo smiechom, a pozrel som sa smerom na ňu.

"No len to tak!" poviem naoko rozhorčene, ale potom sa zasmejem. Potom sa naňho skúmavo zadívam, študujem rysy jeho tváre. Potom odvrátim pohľad.

Keď na mňa hľadela tým skúmavým pohľadom radšej som si hodil vlasy do očí aby mi do tváre nebolo až tak vidieť. "Tuším by som sa s tebou ešte o niečo stavil." Povedal som zo smiechom trocha podpichovačne.

Usmejem sa. "Ne-..." *nemusíš sa so mnou iba staviť* chcela som povedať, ale včas som si zahryzla do jazyka. Namiesto toho len poviem: "Naozaj? A o čo?" a usmejem sa.

Keď už bola reč o tých stávkach napadlo ho žeby si mohli zahrať tak trošku niečo iné ale možno by to bolo aj lepšie. "Čo tak si zahrať flaškovú? Na úkoli a otázky?" Dúfal som že túto hru čo som myslel pozná keď tak by som jej to ale vysvetlil. Predsa len hru pravda odvaha poznalo veľa ľudí.

Mierne sa zasmejem. "Dobre, pravda alebo odvaha....." poviem pomaly. "Ale..... mám len košeľu." znova zdôrazním, keby mal na mysli vyzliekaciu verziu.

Zasmial som sa keď to povedala. "Viem, to by bolo ale dobré pre mňa." Povedal som a potom som sa zamyslel. "Budeme to hrať tak že ak povieš odvaha teda ja alebo ty dáš mi nejakú úlohu, ak to nebudeš chcieť spraviť dáš si dole jeden kus oblečenia." Predsa len ak chcela mohla si ísť do mojej izby pre niečo ale mne to takto naozaj vyhovovalo predsa len stále som mal na čo pozerať keďže jej to zvýrazňovalo jej sexy krivky keď tu takto bola. "A keď si vyberieš pravdu, tak ti dám ja otázku a musíš povedať pravdivú odpovedať a opačne." To som myslel že pre mňa to platilo taktiež. "Budeme to hrať ale na striedačku dobre? Keďže by to potom nebolo fér." Povedal som, a preto som nešiel zháňať fľašu.

"Dobre, hrajme to teda takto..." prikývla som a urobila som si pohodlie na posteli. Poriadne som sa pozakrývala košielkou a usmiala som sa. "Vraj dobré pre teba..." zamrmlala som. "Dobre, Kazu, pravda alebo odvaha??" spýtala som sa hneď.

"Odvaha." Povedal som najskôr, predsa len som bol zvedavý čo mi dá za úlohu a chcel som aby ju to už od začiatku bavilo.

Zamyslím sa. Naozaj ma nič hneď nenapadá a nečakala som, že dá hneď odvahu. Potom poviem prvé čo ma napadne: "Zjedz húsenicu..." uškrniem sa, lebo som si istá, že to nespraví.

"Pfff ... tak húsenicu." Chvíľu som rozmýšľal a potom som sa uškrnul a niekam som odišiel. Potom som sa vrátil s gumenou sladkou húsenicou. "Dobrú chuť." Povedal som a zjedol som tú sladkosť ktorá vyzerala ako húsenica. Popravde som ju chcel len poškádliť predsa len som vedel čo myslí ale nakoniec som si dal dole tričko, a bol som tam už len v kraťasoch, predsa len tiež som toho na sebe veľa nemal. "Teraz ty ... pravda alebo odvaha?"

"Veď za to....!" povedala som, keď si dal dole aj tričko. Tá sladká húsenica ma naoko pobúrila, ale vnútri som sa smiala nad jeho prešibanosťou. Teraz, keďže aj on dal odvahu, nechcela som vyzerať ako bojko alebo čo, a tak poviem: "Odvaha." a mierne sa uškrniem.

Aj keď mi dala ona takú úlohu ktorú som nemohol splniť ja som jej chcel dať takú ktorú splniť môže a ja sa pri tom pobavím. "Umm ... čo tak keby si sa ma snažila zviesť do postele? Len to nič viac." Do postele ma dostať nemusela len nech sa o to pokúsi kto vie možno to bude sranda pozorovať.