Kazumov domový komplex na konci mesta

"Čo keby si zatverkovala?" Opýtal som sa zo smiechom a vlastne som pokračoval v tom "Tanci" Predsa len som ho až tak dobre nepoznal ale úlohu som splnil.

Zamračím sa naňho. "Nie...." pokrútim hlavou. "Nemyslíš, že aj žena musí mať nejakú hrdosť? Keď dotancujeme, dám tú košeľu dole..." poviem mu rovno, takéto niečo naozaj neplánujem robiť a za svoje telo sa predsa nehanbím.

"Neboj žartoval som." Povedal som to skôr keďže som si chcel ešte zahrať. Ja som tver nebral ako nejaké ponižovanie keďže to čo som videl tak sa mi zdalo že to tá dotyčná musí vážne vedieť. "Čo tak radšej mi niečo zaspívať?" Zmenil som radšej úlohu po tom keď sme dotancovali.

Prikývnem. "Dobre, niečo ti zaspievam... čo také??" spýtam sa, keďže každý nemusí mať rád tú hudbu, čo ja. Postavím sa do stredu miestnosti, nahodím profesionálny výraz a čakám na názov pesničky.

"Čo keby si mi zaspievala pesničku zanedbaný sex?" Popravde nevedel som prečo ale bavilo ma týmto spôsobom do nej rýpať teda aspoň som si myslel žeby ju mohli rozhodiť tieto moje zadania. Usadil som sa na postel aby som ju mohol poriadne sledovať.

Zamračím sa. "Ty si niečo kompenzuješ týmito narážkami??" zasmejem sa. "Ale dobre, zaspievam ti to." povedala som a začala spievať. Spev mi celkom išiel, aspoň som nespievala falošne a pesnička, no.... Keď som dospievala, hlboko som sa poklonila a so širokým úsmevom sa spýtam: "Tak??"

"Ani nie ale tieto sexistické narážky vedia najviac rozhodiť pri tejto hre." Opodstatnil som jej svoje správanie a potom som dodal. "Keby som vedel že spievaš dobre dal by som ti niečo iné." Povedal som po tom čo som si ju vypočul. "Odvaha." Dodal som potom.

"No, smola.." zasmejem sa nad tým, že by mi dal niečo iné. No ale nemal to ako vedieť. "Takže...." začnem a zamyslím sa, no nič ma nenapáda. "Čo takto... Naozaj neviem, teraz vyznaj ty lásku mne." poviem trochu unavene, a štve ma, že som nič nové nevymyslela.

Uškrnul som sa po tom čo po mne chcela a preto som vstal. Nahodil som zamilovaný pohľad ako keby som ju vážne miloval. Pristupoval som pomalým krokom k nej a hovoril som hlbokým hlasom. "Eno, prvý krát keď som ťa stretol si mi padla do oka, očarila si ma svojou krásou ktorá ma skolila. Čím dlhšie som mám pocit ako keby vo mne chcú všetky emócie teraz explodovať. Si neskutočná baba vážne si mi pomotala hlavu a ja ... " Predsa len som tam musel dať dramatickú pauzu pri ktorej som ju pohladil po tvári a ohrnul jej nejaké neposlušné pramienky vlasov z tváre. "Ja som sa do teba zaľúbil." Keď som hovoril  túto vetu naohodil som taký zahanbený no naozaj zamilovaný výraz, pri tom som sa k nej nakláňal ako keby som jej chcel dať bozk ale tesne u jej pier som sa zastavil a vyrovnal. Potom som na ňu nahodil milí úsmev. "Tak aké to bolo?" Opýtal som sa zo smiechom.

Zhlboka sa nadýchnem a odvrátim sa, aby nevidel, ako sa červenám. "Bolo to... ako naozaj." usmejem sa. "Ak chceme ešte hrať, tak potom dávam pravdu." povedala som, pretože teraz by som ďalšiu úlohu asi nezvládla.

"Akých chalanov máš rada, teda aký sa ti páčia?" Mohol som túto hru využiť aj tak aby som o nej zistil viac keďže som ju ešte tak dobre nepoznal teda aspoň nie tak aby som ju vedel ešte dobre odhadnúť. "Potom ja chcem zasa odvahu." Povedal som sebavedomo.

"Páčia sa mi... Keď sú galantní, milí, zlatí a majú zmysel pre humor. Nemusia byť nejakí bojovníci alebo čo. Skrátka, keď sú sami sebou a nepretvarujú sa." poviem, ale pomaly mi to začne pripadať podozrivé, jeho otázky a úlohy. Potom si vzdychnem. "Znova odvahu? A kto to má stále vymýšľať??" spýtam sa. "Nemáš náhodou.. nejaké hudobné nástroje? Ak áno, zahráš mi niečo??" riskla som to.

"Mám ... ale viem zahrať len dve skladby nemám na to príliš čas." Povedal som a vybral som sa preč s izby. Nakoniec som sa vrátil zo svoju čiernou gitarou. Usadil som sa a začal som hrať jeden z nich. https://www.youtube.com/watch?v=Wo2WMvQblTE

"Ach... Veď hráš pekne..." poviem mu s úsmevom, pretože to bolo naozaj krásne. "A máš peknú gitaru..." povedala som, zobrala ju do rúk a začala si ju obzerať. Potom som si ju dala ako Kazu a zabrnkala som zopár tónov. Neznelo to najlepšie, a tak som mu ju podala späť. "Hrať na gitaru neviem. Teraz... Odvaha." poviem mu.

"Zaspievaj mi niečo od tvojej obľúbenej speváčky. A ja budem chcieť potom pravdu." Povedal som s menším úškrnom a gitaru som dal na stranu. Aj keď hrať nevedela ale spievať vedela čo ma očariť dokázalo.

"Od obľúbenej speváčky?? A čo takto.... Do what u want?? Nie je to síce od obľúbenej speváčky, ale myslím že to vcelku zapadá do témy..." poviem sucho. Zaspievam tú pesničku, ale netancujem, ušetrím ho od tohto. Keď dospievam, znova sa pokloním a spýtam sa: "Pravda? Dobre.... Chcel si niekedy chalana??" spýtam sa s miernym úškrnom.

Ako vybrala tú pesničku nad jej výberom som sa musel uškrnúť predsa len to bola príhodná pesnička. "Nie v živote ... a ty babu?" Opýtal som sa aj keď ma nevyzvala keďže ma to vážne zaujímalo. "Ehm .. pravda alebo odvaha?" Opýtal som sa jej. Pri tejto hre sa dalo o človeku naozaj veľa zistiť.

"Nie, nikdy... aspoň zatiaľ." usmejem sa, nad týmto som neuvažovala. No aj tak, dievča by som asi nechcela. "No... pravda." poviem.

"Čo by si v živote rada vyskúšala?" Opýtal som sa jej a potom som dodal ešte predtým než začala odpovedať. "Tiež chcem zasa pravdu." Takto sa z toho vykľuje kto vie aká konverzácia.

"Rada by som.... skočila z lietadla s padákom. Niečo bláznivé, kým si po mňa príde tá s kosou..." zasmejem sa. "Možno.... by som chcela navštíviť nejakú pyramídu, hrobku nejakého faraóna.... A čo ty??" spýtala som sa ho už otázku na tú pravdu.

"Rád by som si vyskúšal zaplávať medzi žralokmi, chcel by som taktiež skočiť s toho lietadla ako ty a taktiež by som si popravde chcel spraviť ešte aj papiere na motorku ale neviem jazdiť ani na bicikle." Povedal som trocha zahanbene keďže sa jej toto mohlo zdať žudné. "Pravda odvaha?" Opýtal som sa po tom čo som hovoril.

"Daj odvahu...." povedala som. "Nech už skončíme.... som vcelku unavená. A potom by sme sa mohli rozprávať aj bez tohto prerušovania." poviem trošku podráždene, táto hra mi začína liezť hore krkom.

"Ak chceš tak si môžeš ísť ľahnúť ak si unavená nechcem ťa zdržovať." Povedal som jej s úsmevom.

"Nie, nechcem si ísť ľahnúť, to až večer, chcem sa len.... rozprávať." usmejem sa. Sadnem si na posteľ. "Čo máš rád?? aké veci?? Čo rád robíš??" sypem naňho otázky, pretože ho chcem ešte spoznať.

"Uf to je otázok." Zasmial som sa a ľahol som si na postel. Rukou som si podoprel hlavu a pozeral som k nej. "Mám rád veľa vecí no ... hlavne zábavu, a hlavne pozornosť ľudí." Povedal som jej popravde keďže som bol rád stredobodom pozornosti. "Takže mám rád všetko de sa môžem zviditeľniť, tanec, spev čokoľvek aj keď mi to nejde." Aj som sa pár krát tak aj strapnil. "Umm veci ... veci veci asi žiadne až na svoju katanu." Ktorú som dostal už ako malý. "Nó ale aj ty by si mi o sebe ale mohla povedať viac." Mrkol som na ňu.