Kazumov domový komplex na konci mesta

"Takže... si rád stredobodom.... Mám to brať tak, že sa rád strápňuješ??" podpichnem ho a zasmejem sa. "A neverím, že ti tanec nejde, lebo čo som videla..." snažím sa nevyprsknúť smiechom, "... si strašne dobrý tanečník." konečne sa zasmejem. "Niečo o mne?? Tak sa pýtaj." usmejem sa.

"Nestáva sa mi často že sa strápnim." Povedal som zo smiechom a mrkol som na ňu. "Tiež by som rád vedel že čo máš a nemáš rada ono sa to dosť hodí. Čo také robíš vo voľnom čase a tak ... podobne." Predsa len čím viac viete o človeku tým to je lepšie. Teda aspoň ja som to tak cítil.

"Čo mám rada... mačky!" poviem hneď s veľkým úsmevom, pretože to je tá najlepšia vec. "No, potom hudbu, pretože aj ja sama hrám na husliach, knihy, výborne sa mi číta také.... psycho príbehy." žmurknem naňho. Veď, v tomto som bola asi jedinečná. "Mám rada motorky a jedlo." zasmejem sa. "To sa krásne hodí dokopy. Nemám rada psy, a... tak." poviem neurčito. "Vo voľnom čase.... zvyčajne som so svojou mačkou, čítam knihy, hrám na husle.... Ale väčšinou som vonku s kamošmi." poviem mu.

"S tými mačkami a psami to máme vážne rovnako, len škoda že žiadnu nemám." Povedal som a potom som na ňu pozrel takým davším pohľadom, potom som natiahol ruku k nej od tváre ako keby som mal drápy a potom som ju potiahol späť. "Rawrrr" Snažil som sa vydať zvuk ako mačka teda ako mačka ktorá zavrní, predsa len má rada mačky možno zo zaberie keď sa na jednu veľkú prerastenú zahrám.

Zasmejem sa. Zatvárim sa mierumilovne, ako keby tu naozaj bola nejaká mačka, alebo skôr kocúr. "Ty kocúrik!" uškrniem sa a začnem sa smiať. "Ooo, takto si rozkošný! Možno by si to mal skúsiť na tanečných vystúpeniach, určite by to zabralo!" a pohladkám tú zlatú mačičku po vláskoch.

Keď mi niečo také hovorila cukali mi pri tom kútiky keďže mi bolo do smiechu ale nechcel som sa smiať. Prekulil som sa k nej a trochu som sa k nej pritúlil a nahodil som na ňu hravý pohľad. "Nyan" Snažil som sa mňauknúť ale ako som počul aký hlas som vydal tak som sa išiel od hanby prepadnúť preto som si radšej rukami zakryl tvár, nevedel som či sa mám teraz smiať či plakať. Vedel som že už kocúra robiť nebudem lebo som si prišel trápne.

Smiala som sa a veľmi. Nebolo to hysterické, preboha našťastie nebolo, ale bol to taký smiech od srdca. Nič nepoviem, len mu postrapatím vlasy. "Neboj, stále si rozkošný kocúr..." poviem s úsmevom. "Ale.... hraj sa na nemého.." poradím mu, naoko vážne, akoby som naozaj uvažoval, že to pred niekým predvedie. "A, vieš, tvár sa viac.... ako mačka... líškaj sa ľuďom.... To pomôže." znova sa zasmejem.

Zobral som ju doslova za slovo. Aj keď som sa teraz trocha hanbil keďže hrať sa na niečo takéto mi prišlo detinské však aj ona sa smiala a poriadne ale bol som rád že som ju tak rozosmial. Ako som vedľa nej ležal požduchol som ju hlavou keďže som nevedel ako sa môžem vlastne líškať. Nakoniec som jej priložil ruku na bok ako keby som mal drápy no na tom boku som ju potom ale začal štekliť tou rukou.

Sledujem ho, ako sa mi líška a pritom potichu, akoby pre seba hovorím: "Áno, ide ti to dobre, dobre sa líškaš...." keď ma zrazu začne štekliť. Začnem sa smiať a vrtieť, snažím sa vykĺznuť preč. "Nie! Prestaň..." poviem medzi smiechom.

Ako sa začala vrtieť a krútiť presunul som sa tak aby som sedel a mohol som ju štekliť obomi rukami čo sa mi aj podarilo. "Čo za to?" Prehovoril som lišiackym tónom a pritom som ju šteklil na jej rebrách kde by ju to malo štekliť čo najviac.

Smejem sa a podarí sa mi vyjachtať: "Prihovorím sa.... producentom!" a znova sa začnem smiať. Znova sa pokúšam vyhrabať sa odtiaľ a zaistiť si prevahu, ale nejako sa mi to nedarí. "Bude z teba.... dobrý neko herec!!" podarí sa mi povedať a trochu sa uškrniem. Chytím mu jednu ruku a pokúšam sa chytiť aj tú druhú.

Nechal som si chytiť aj tú druhú. "Ale ak ma počujú zo seba vydať hlásku tak sa popučia od smiechu." Ľahol som si vedľa nej a pozrel som jej do očí. Chcel som aby sa mohla vydýchať po tom výkone.

"Tak budeš hrať... nemého Neka..." usmejem sa a konečne sa uvoľním, ale jeho ruky pre istotu držím ďalej. Snažím sa spomaliť dýchanie, pretože to bol naozaj výkon. Potom sa však uškrniem. "Aaa.... som zvedavá, či je ten Neko... šteklivý." poviem, stisnem mu ruky a jednou ho začnem štekliť na bruchu a po rebrách.

Ako ma začala štekliť s počiatku som sa snažil nehnúť ale potom mi začali cukať kútky až som sa nakoniec začal smiať, preto som sa jej svojou rukou rýchlo vyšmykol rýchlo som jej chytil tú jej a s časti som sa prevalil viac na ňu ale tak aby som ju nijako netlačil."Zlá holčina neštekliť." Povedal som ale hravo.

Rada som zistila, že aj on je šteklivý. No potom ma premohol a vlastne som sa ani moc nebránila. Ako nado mnou ležal, polonahý, nedalo mi znova si ho neprezrieť. "Ja som zlá holka." uškrniem sa a čakám, čo ide urobiť.

Ani som si poriadne neuvedomil že ako blízko u nej som a ešte ako keďže ja som ležal u nej polonahý a ona na sebe toho tiež 2x toľko nemala. "To aby som ťa ale potrestal." Svojou rukou som dal jednu jej vlastne nad ňu, ako keby ju mala v putách. S tým rozdielom že som jej ju držal.

-------

https://just-play.slovakforum.net/viewtopic.forum?t=150