Jazero

*pozorně poslouchá a je mírně zaskočen tím že řekla vražfdím, no ihned to změní a usměje se, přeccejenom je v japonsku takže se to dalo čekat*

"P-Proč?" *Nakloním se kousek od něj, ale furt ho sleduju*

,,To vraždenie nebolo myslené vážne."*poviem,keď uvidím jeho zaskočený výraz.*,,Nejaké otázky?Koľko máš vlastne rokov?"

Máš krásné oči.Jen jsem je chtěl vidět.*Odpovím a usměji se.*

20 *odpoví, věděl že není slušné se ptát ženy na věk a tak se radši nezeptal, bylo to něco podobného jako kdyby se zeptal kolik váží* (chvíli tu nebudu.. jdu se umýt)

Je celkem divný *pomyslím si a odpovím mu* "Ehm... díky, ty máš zase pěkný ... přívěsek" *Pokusím se o úsměv* (Odepíšu za chvíli, jdu na večeři )

*Usmejem sa.*,,Hmm..Vážne?"*prekvapene zamumlem,keďže vyzeral mladšie.*

(To neva musím jít za Eli očekává mě na náměstí. )

Arigato.Bohužel tě musím opustit.Zatím se měj.*Řeknu mile,vstanu a odejdu směrem na náměstí.*

No myslím že svůj věk si pamatuji *usmeje se*

,,Vyzeráš mladšie..mno.."*zasmejem sa.Potom sa pozriem na hodinky.*,,Prepáč,ale musím ísť..Maj sa."*poviem a odídem k svojmu auto.Naštartujem a vyberiem sa bohvie kam.*
(gome..ale idem už spať brú noc ^^)

aj ty se měj *usměje se a pískne na Jessinu která přiběhne. Připne ji na vodítko a pomalu sní odchází* tak co líbí se tu tu jessi? *zeptá se ji jen tak jako kdyby čekal odpověď* (dobrou)

PŘESUN

"Ahoj" *Rozloučím se a zase kouknu na nebe* "zase sám..." *povzdechnu si*

Namieril som si to na jazero kde som aj tu po stromoch rozlepoval letáky ale mal som ich málo a niekto ich predtým odtiaľto asi pobral. Potom som sa tu po okolí prešiel a sadol som si na lavičku o ktorú som sa pohodlne oprel, vytiahol som si mobil v ktorom som mal stiahnutú knihu ktorú som si začal čítať keďže sa mi lepše čítalo na čerstvom vzduchu.

*R2 vôbec nepoznala. Vedela len o niektorých miestach, ale tu ešte, veru, nebola. Bolo tu akési jazero, takže od neho šla trochu zima. Na sebe mala čierne legíny, červené čižmy po kolená, v ktorých nosila svoje dýky. Okolo krku jej visel čierny šál, na rukách rukavice a ako vždy mala na sebe čierny kabátik, ktorý bol dostatočne dlhý na to, aby skrýval puzdrá na zbrane. Nosila ich vždy pripnuté na stehnách. Zašla bližšie ku jazeru a ruky si strčila do vačkov. Chvíľu len tak hľadela na kľudnú hladinu vody, lenže keď sa otočila na odchod, všimla si leták. Začala ho čítať..*

*Zahľadená na leták, si ani nevšimla chlapca, ktorý ku nej prišiel. Jeho prítomnosť zaregistrovala, až keď sa ozval a vytrhol ju z rozmýšľania. Odtrhla zrak od stromu a pozrela sa naňho,* Eh, ahoj.. No, áno, rozmýšľam nad tým.. Chodil si tam či ešte chodíš?.. *opýtala sa ho. Myslela si, že tam chodí, keď sa jej pýta, či má záujem.*

"Nó ja som skôr ten, kto to vyučuje." Povedal som s takým letmým úsmevom smerom k nej. "To bol vlastne dôvod prečo sa pýtam, k tomu som videl že to čítaš." Dodal som napokon.

*Prezrie si ho od hlavy až po päty a potom naspäť. Pohľad zastaví na jeho tvári a pozerá mu do očí,* Hm.. Tak to snáď šlo.. Dočítala som sa, že vyučuješ aj kendo.. To by som celkom potrebovala precvičiť..

Ja som Namine.. Teší ma, *predstaví sa tiež a ochotne k sa k nemu načiahne a prijme jeho ruku, ktorú pevne stisne a napokon pustí,* Ide o to, že na škole mi moc šibrinkovanie katanou nejde, tak by som potrebovala čo-to doučiť.. Nevenujem sa tomu dobrovoľne, ale všetko sa raz hodí.. *povie s jemným úsmevom.*

*po celú dobu, ked sa prechádzam, rozhodnem sa, že začnem tu trénovať ďalej od ludi s bokkenom, ktory mi dal Kazuma...po chvili urobim zakladny postoj, vytiahnem z lavej strany bokken a seknem* Ha! *znova sa udrem do nohy...po chvili ma začnu bolieť znova ruky*

"V škole? A kam presne hodíš?" Opýtal som sa jej aj keď to už možno zrejmé bolo ale ja som sa vždy chcel uistiť "Ak by si ale teda niekedy chcela zájsť za tréning stačí zavolať predom, číslo je na letáku alebo keď chceš ti ho dám teraz.." Povedal som nakoniec.

-Čo to je?- *po chvili sa pozriem na ruky, ktore sa mi chveju od bolesti, a tak ma napadne, že si dám na ne obväz a tak si ich prv oplachnem v jazere a tak potom si dám na nich obväz*

Na vojenskú v okrese R1.. *odpovie mu na otázku a potom mu kývne,* Um, jasne.. Číslo si opíšem aj adresu, takže sa nemusíš obávať.. Ozvem sa čo najskôr.. *podľa adresy, ktorú si všimla na letáku jej bolo jasné, že je miestny,* venuješ sa tomu už dlho?..