Jazero

*Přijdu k jezeru a sednu si kousek od ostatních do sněhu,pororuji ostatní co dělají.*

*po chvili sa zdvihnem zo zeme, potom zavriem oči, potom sa postavim do zakladneho postoja a seknem* Ha! *po chvili otvorim oči a zistim, že sa mi tentokrat nevyšmykol môj bokken* Juchú, zvládla som to, zvládla som to!! *vykriknem na celé údolie*

"Tak, venujem sa tomu už 13 rokov, takže sa dá povedať že dlho." Odpovedal som jej a potom som dodal. "A aké to tam vlastne je na tej vojenskej?" Opýtal som sa, keďže predtým som na ňu chcel ísť, ale kvôli okolnostiam ktoré sa v tedy vyskytovali som na ňu nešiel. V tedy som počul niekoho zakričať, tak som sa porozhliadol po okolí keďže mi ten hlas prišiel povedomí.

*Strhne sa, keď začne Angel vrieskať. Bola jej povedomá,* To je ona?.. *pokrčí jemne čelo, keď jej dôjde, že toto dievča odháňalo fanúšičky dýkou, ktorú vrhala priamo cez dav ľudí,* fakt je nebezpečná.. ale sama pre seba.. *pozorne popri myšlienkach počúvala aj Kazumu, takže mu rýchlo odpovedala na otázku,* Ale tak.. Je to drina, veľa praxe.. Na psychiku tiež dobrá záťaž, ale zvykneš si..

"Ja chodím do školy raz za pol roka a to si napísať len potrebné testy aby som prešiel daným semestrom, keďže som sa chcel venovať tomuto a našťastie zatiaľ sa darí." Povedal som popravde ako to bolo. "To je asi pravda, len sa mi nezdalo že sa tam v tedy veľa dievčat hlásilo ako to je na tom teraz?" Opýtal som sa ešte k danej téme ale vlastne to bola asi aj posledná otázka k tomu predsa len som nechcel až príliš veľa vyzvedať.

Konečne môžem trénovať dalej *po chvili som zase ticho, lebo vnímam sluchom padajúce staré listy a tak zasiahnem ich bokkenom* -Ha? Na prvý krát?- *čudujem sa samej sebe, že už nepúšťam bokken na zem*

*Dojdu k zamrznutému jezeru a začnu se klouzat.*Pořád mě to baví.*Pomyslím si.*

Semester? Takže chodíš na výšku? *nevypadal od nej starší, ale čo,* V mojom ročníku moc báb nie je, sme tam tri, ale počula som, že teraz v prvom ich je celkom slušný počet, ale neviem, čo je na tom pravdy.. *usmeje sa a občas sa obzrie smerom ku Angel, takže si všimne aj Zera, ktorého predtým nevidela.*

*Přijede si sem ve svém nově koupeném mustangu. Zaparkuje kousek od jezera a vypne motor. Původní plán měl že se půjde projít avšak nyní se mu z toho tepla do té zimi už vůbec nechtělo a tak zůstával sedět uvnitř.* "co teď?" *pomyslel si a prohlížel si lidi u jezera.

*Zastavím a sednu si na led.*

*po chvili to spravim ešte niekolko krát s listami...popritom si všimnem človeka, ktory je na lade*

"Nie zle som sa vyjadril, som vlastne v poslednom ročníku na strednej." Objasnil som jej keďže som povedal vlastne tak trocha hlúposť. "Hmm ... príde mi trocha zvláštne že sa tam hlási toľko dievčat." Nepovedal som to tak žeby to malo znieť urážlivo len som sa tomu proste divil.

*Stoupnu si a začnu se znovu klouzat.*

*Rozosmeje sa, keď sa opraví,* Je fakt, že sa prihlási viacej báb, lenže väčšina z nich to fyzicky, ale aj psychicky nezvláda.. Takže viac ako polovica z nich odíde dobrovoľne, alebo sú vyhodené.. Ale to sa týka, samozrejme, aj chlapcov.. *uškrnie sa a reaguje na prichádzajúce auto. Obzrie sa naň, no nikoho s mustangom nepozná, takže tomu moc nevenuje pozornosť,* A ty kamže chodíš na školu?..

*Už ho to nebaví a navíc se ozve jeho stará závislost, které dlouho odolává avšak jednou za čas je nucen a už nemůže odolat. Vystoupí tedy z auta a stoupne si před něj. Zadkem si jemně se dne na kapotu, samozřemě si dává pozor na lak a zašmátrá v náprsní kapse z vnitřní strany na budně. Vytáhne krabičku a zapalovač. Dá si jednu cigaretu do úst a krabičku schová. Zapálí si cigaretu a schová do kapsy i zapalovač. Všiml si že část lidí pozná, ale nečeká že za ním někdo dojde*

"Je tu nějak moc lidí" *řekne si pro sebe a odejde od jezera*

Tiež som si všimol auta ktoré prišlo a pozrel som k nemu. To je stroj ... Prebehlo mi hlavou no netrvalo dlho a odpovedal som na Namininu otázku. "Ja chodím na odbornú kde sa učím hlavne psychológiu." Povedal som nakoniec. Asi to znie zvláštne keďže to všetko čo robím sa asi nedá dať do kopy. "Našťastie to mám vybavené tak že stačí ak robím len tie skúšky horšie to bude na výške kde budem musieť chodiť na prednášky ale to by som už asi nedal." Povedal som jej a dodal som k tomu čo hovorila predtým. "Ani sa tomu nečudujem určite to tam musí byť ťažké." A to znamená že ona je jedna s tých lepších. Očami som si ju teraz nenápadne prezrel.

*Zastavím,dupnu.*Hm..nechce rupnout.*Udělám salto dozadu a led pode mnou praskne a já žuchnu do vody.*

*dojde k jezeru, sedne si do stínu stromu a otevře notebook*

Ua *všimnem si, že spadol do vody*

*Vyškrábu se z vody a lehnu si na led.*

*všimne si, že se někdo hýbe u jezera, podívá se tím směrem, ale nerozpozná, co tam je za lidi*

Ssi v poriadku? *pridem na lad a prejdem opatrne k nemu, aby lad nepraskol*

Psychológiu?.. *zopakuje po ňom,* Takže vieš človeku nahliadnuť do duše.. Fascinujúce.. *celkom ju to zaujalo. Tiež by chcela vedieť v ľuďoch čítať, no bohužiaľ takú schopnosť nemá,* Ja na vysokú neplánujem ísť, nemám na to hlavu a navyše by som chcela ísť, čo najskôr do armády, ale tak uvidíme, čo mi život nadelí.. *pousmeje sa a očkom číha po osobách, ktoré sa tu nachádzajú. Predsa len, ak by sa našiel ďalší magor ako Angel, nemuselo by to skončiť len tým, že jej dýka presvišťala okolo hlavy,* Jop, je to tam ťažké, ale vďaka otcovi mám dobrú genetickú predispozíciu na toto povolanie, *musí sa trochu uškrnúť. Nechválila sa, ani nič také, len vysvetľovala, že nie je talent, len jej príroda nedelila trochu viac.*

*dokouří, nasedne do auta a odjede*