Zábavný park

*Zakroutím hlavou a zasměji se.*Dobře se bavím,když jsem s tebou..

Ako povedala to čo povedala tak som jej priložil ruku na hlavu a roztrapatil som jej vlasy. "Už som sa zľakol že to tak nieje."

Moje vlásky.*Udělám na oko smutný pohled.*

"Ale však sa nič také nestalo." Povedal som z úsmevom a rukou som jej dal preč s tváre vlasy na pravej strane tak aby videla pri tomto som ju vlastne aj pohladil. "Je tu pekný výhľad." Dodal som.

*Podívám se ven.*Je to nádherné...

Taxík ma zavezie až sem. Vystúpim a poďakujem sa taxikárovi, on potom odíde. Začnem sa obzerať. *Zábavný park? Pekné...* pomyslím si. Začnem sa tu prechádzať a obzerať si atrakcie a stánky, aby som prišla na iné myšlienky.

"Kam zamierime po tomto?" Opýtal som sa jej a pozeral som smerom k nej aj keď sa pozerala teraz von keďže tu mala pekný výhľad. Aj keď to mala byť pol hodinka čo som si myslel asi to bude kratšie.

Nevím,kamkoliv.*Zahlédnu tam dole Eno,usměji se.*

Netrvalo dlho a nakoniec bolo ruské kolo zasa dole. Vyšiel som von a čakal som kým výjde aj Megami. Ja som sa rozhliažal okolo že kam by sa vlastne dalo ísť.

*Došla jsem ke Kazumovi a snažila se zase najít Eno.*

Ako som sa prechádzala, prišla som až k ruskému kolu. Zrazu som zbadala Meggy a nejakého neznámeho chalana. Prišla som bližšie. "Ahojte..." usmiala som sa.

Ahoj.*Usmála jsem se.*

"Ahoj Eno." Pozdravil som ju keďže som ju už stretol v bare a vlastne teraz som si spomenul že ja som vyhral jednu súťaž vďaka ktorej mi dlží menšiu "službičku" teda buď ona alebo Inori.

(Musím jít.Gome.Klidně mě tu nechte. :3 )

Trochu ma to zarazilo. Potom som si spomenula na bar. "Aaaahoj... Kazuma? (sorry zabudla som :33)" usmiala som sa. "Hm..... čo tu robíte?" spýtala som sa.

"Áno, tuším si akosi zabudla." Povedal som s mierným uchechtnutím ale nevadilo mi to predsa len nie každý si dokázal zapamätať ľudí hneď po prvom stretnutí. "Tak prišiel som to tu pozrieť spolu s Megami, ani ja ani ona sme tu vlastne ešte neboli tak skúšame atrakcie, čo ty?" Opýtal som sa jej.

"Prepáč.." zasmejem sa. "No ja som sa sem akosi dostala.... Prišla som to tu pozrieť... Trocha zmeniť prostredie." odpoviem a usmejem sa. "No, ale tiež by som rada niečo vyskúšala... Môžem sa k vám pridať?"

"Ale určite, môžem povedať že si prišla vhod aspoň by si pomohla vybrať nejakú dobrú atrakciu lebo sme boli na ruskom kole a akomsi plavidle. Tak na čo by si vlastne chcela ísť ? Či ťa napadá niečo iné?" Opýtal som sa jej. Kto vie či si pamätá na tú sádzku. Prebehlo mi hlavou keď som čakal vlastne na jej odpoveď.

"No... myslela som, že by sme mohli ísť napríklad na húsenkovú dráhu (ja fakt newem, ako to povedať ) alebo na niečo akčné..." uškrniem sa. Potom sa zamyslím nad poslednou otázkou. *Napadá niečo iné? Na čo naráža? Na tú včerajšie stávku?* pomyslím si.

Popravde som na ňu teraz nenarážal aj keď to tak mohlo znieť. "Kľudne na horskú dráhu som vždy chcel ísť." Povedal som to ale nie veľmi presvedčivo keďže ako som na to pozeral bolo to aj v peknej výške, a ja som z výšky mal tak trocha husiu kožu. Hoc bolo zvláštne že som ich vyhľadával vedel som že toto mi dá zabrať.

Nechala som myšlienky o stávke tak a sústredila som sa na tú dráhu. "Tak, poďme. Tam je..." ukázala som doprava. Potom som sa bližšie prizrela Kazumovy. "Ty sa bojíš....." skonštatovala som.

"Nebojím." Povedal som presvedčivo ale zasa asi nie tak ako by to malo byť keďže klamať som nevedel. Poškrabal som sa potom po hlave a potom som dodal. "Bojím sa výšok." Dodal som ale musela si všimnúť že som bol napriek tomu na horskom kole. "Ale to je vlastne asi jediné čoho sa bojím a rád preto vyhľadávam výšky." Asi to znelo bláznivo ale bolo to tak.

Pobavene sa naňho pozriem. "Takže nebojíš, ale vlastne bojíš, a paradoxne ich vyhľadávaš. No, aspoň sa staviaš svojmu strachu. Tak poďme.." povzbudivo sa usmejem sa vyrazím k horskej dráhe.

"Dalo by sa to tak povedať." Aj keď je pravda že sa mi pár krát stalo že som sa spočiatku nemohol poriadne ani pohnúť. Vyrazil som k Horskej dráhe aj ja. "Horšie bude ak ho raz neprekonám po tom čo sa postavím svojmu strachu." Povedal som s menším úškrnom.

Tiež sa uškrniem. "Tak to sa hádam nestane...."poviem a prídem k dráhe. Práve sa nasadá a tak stiahnem Kazumu do davu a rýchlo si nájdem miesto a kývnem naňho. "Poď.." usmejem sa.