Ulice a uličky

*Vycítim,že je Inori zrejme nahnevaná.Alebo skôr je ešte šokovaná.Podídem k nim.Objím Inori zo zadu.*,,To stačí..Nevybíjaj si na nej zlosť."*zašepkám jej do uška.*

Lebo si moja kamarátka, a ja ti chcem iba pomôcť a jediné z čoho mám momentálne strach je iba o teba *poviem s vážnou tvárou, lebo jediné, čo tu momentálne cítim je Inorin strach z niečoho*

*po chvili si všimnem niekoho zozadu*

,,Strach o mňa?"*zopakujem posmešne.*Trhne mnou,keď sa mi okolo pasu,obmotajú čiesi ruky.Podľa hlasu zistím,že je to Shion.*,,Nie som naštvaná.."*zamrmlem.*

,,Si..ale sama na seba..Za to,že si sa nevedela zastaviť.."*argumentujem.*

,,Um..Angel..Prepáč.."*poviem.Potom sa pozriem do zeme.Uvedomím si,že má vlastne pravdu.*,,Shion...Ja som ho zabila...Videla som ako z neho vyprchal život..."*zamrmlem.*

Nič sa nestalo *poviem s úsmevom...po chvili zaregistrujem Inorinine slová a tak sa jej opýtam* Inori, toho čo si zabila, chcel ti spraviť niečo? *spytam sa jej*

*Otočím ju k sebe.Pohladím ju po vlasoch.*,,To nevadí..On si to zaslúžil.."*pošepkám prvú blbosť,čo mi napadne.*

,,Dlhý príbeh."*poviem Angel s povzdychom.*,,Nie..nemáš pravdu."*zamrmlem do jeho hrude,keď si ma k sebe otočí.Mám chuť sa rozplakať..Posťažovať si na seba..Poľutovať sa.Lenže ja Shiona len odštrčím.*,,Um...Prepáčte..Ale..Potrebujem byť chvíľu sama..."*poviem a pozriem sa do zeme.Potom sa otočím sa a idem k svojmu autu,naštartujem a odídem.Ak by som ostala dlhšie,tak by sa mi asi spustili slzy.*

*Prekvapene za ňou pozerám.Potom povzdychnem a poškrabem sa na hlave.Špičkou topánky štuchnem do tela.*
(to už ideš spať? O.o)

I-Inori, počkaj!! *rozbehnem sa za ňou, ale jak pridem, už je preč* -Inori, čo sa stalo?- *pomyslim si v hlave*

(hej,hej..brú noc )

(dobru )

*Nemá cenu tu ostávať.Tiež nastúpim do svojho auta a odídem.*
(sladké sny)

Ach, vždy som na nesprávnom mieste v nesprávnu dobu *poviem si zufalo pre seba a odidem utrapene*

Vyrazil som z domu smerom do ulíc. Prechádzal som sa a sem tam som lepil letáky ktoré tu vždy niekto strhal čo ma docela štvalo. Naschváľ som išiel aj tými nebezpečnejšími uličkami ale keďže som to tu poznal nebál som sa tadiaľto chodiť. Žeby som si dal piercing? Neviem prečo ale možno by som si ho aj dal. Pomyslel som si, a rozmýšľal som kde by bol asi lajlepší aj keď kto vie možno by bolo lepšie tetovanie. Proste som chcel spraviť niečo čo som nespravil a toto mi prišlo dobré potreboval som spraviť niečo bláznivé keďže som bol stále v tom že si málo užívam.

Cestou som sa stavil v jednom ani neviem ako som to mohol nazvať ale dal som si tam spraviť piercing do jazyka a dokonca aj do obočia. Popravde to vyzeralo docela dobre a myslel som si že bude sranda sa hrať s piercingom v jazyku a kto vie kedy to bude dobré. Nakoniec som hľadal ešte kde by som si mohol dať spraviť tetovanie ale skôr som si musel nájsť nejakú dobrú predlohu ktorú by som si dal aj keď som popravde vedel čo také by som si dal vytetovať. Nakoniec som to ale nenašiel preto som sa nakoniec niekam pobral.
(presun)

*Prochází se ještě opilý ulicí a začnou u téci slzy, má k tomu opravdový důvod a aby to nikdo neviděl nasadí si kapuci aby si zakryl část tváře, je zachumlán v bundě a ruky má též v kapsách od bundy. Takovou šomravou chůží pokračuje dál*

Nah, to je zima.. *zababuší sa ešte viac do kabáta a ruky si skrži na hrudi, aby ju to lepšie hrialo. Dlane má schované v rukávoch, pretože aj napriek rukaviciam jej je zima na jej malé rúčky,* Sáákra.. kde je tá stanica?.. *obvykle sem jazdila na aute, ale bohužiaľ, dnes jej brat auto nedal do rúk. Nie žeby nebola dobrá vodička, práveže naopak, lenže ho potreboval. A tak sem musela na autobusy. O takomto čase busy už asi nepôjdu, takže jediná možnosť bude vlak a aj to si nie je istá či pôjde nejaký,* E-eto.. Gomen, kde je vlakové nádražie?.. *opýta sa okoloidúceho, ktorý na ňu len zavrč, že nemá otravovať.* Eh? Wat? Tak díky za ochodu! I-di-ot!! *zakričí jeho smerom.*

*Pomalu se kyácí po stejné straně jako namine zahalen pod kapucí, po tvářích mustékají a mrznou slzy. Nevšímá si kolemjdoucích, ani sám neví jestli jde vůbec správným směrem domů a nebo kolik je. Chvilkama stratí rovnováhu že udělá mírně krok do boku díky tomu že je opilý, ale neřeší to. Stejně tu není nikdo kdo by mu pomohl a nebo něco*

Ej, Kurňa.. Kde to som? *obzerá sa okolo seba, keď sa zrazu hlavná ulica zúžila do nejakej menšej a pochybne vypadajúcej špinavej uličky,* Ňu, toto nevypadá dobre.. *všimne si niekoho. Ide oproti nej a kymáca sa z jednej strany na druhú. Inštinktívne siahne rukou pod kabát, ak by náhodou. Snaží sa ho obísť veľkou okľukou, no keď je bližšie, počuje slabé vzlyky,* Hej.. Si v pohode?.. *smeruje to k Raitovi.*

Nestarej se nic ti do toho není *odpoví hrubě, netuší kdo to je, nedívá se na ty co okolo něj prochází nebo tak něco, no možná že ho Namine pozná podle hlasu což je dosti možné. Snažil se zastavit ten proud slz a také se snažil přestat se kýmácet co ž však moc nešlo. Chtěl dokonce přejí přez silnici avšak ožná kvůli nešikovnost možná kvůli alkoholu v krvi špatně šlápl na kraj chodníku a neudržel rovnováhu. Ihned se skácel na ze kde zůstal ležet.*

*Pustí zbraň pod kabátom a automaticky dá ruky pred seba, dlaňami od hrude,* Tak fajn.. Prepáč, že som sa starala.. *mávne nad ním rukou a pokračuje ďalej v ceste,* Tu je to samí magor.. *pokrúti nad tým hlavou, lenže sa strhne, keď počuje, že padol. Automaticky sa otočila a povzdychla si,* No, hovor si, čo chceš, ale ležať ťa tu nenechám.. *pomyslí si a vydá sa Raitovým smerom,* Žiješ? *prevráti ho na chrbát, aby mu mohla nadvihnúť hlavu. Až teraz uctila alkohol, ktorý z neho tiahol. Do tváre mu však stále nevidela, aj keď ho párkrát poplácala po lícach. Bola tu celkom tma.*

*ležel vtom ho někdo otočil na záda a ptal se ho zdá žije* ano snad ano * odpověděl a poté ucítil poklepavani na tvářích a tak rychle vytáhl ruku s kapsy a chytl ji* neříkej že někdo takový tady v tomto městě existuje *řekl a pokoušel se vstát přičemž mu spadla kapuce a jakmile se postavil uviděl žE je to Namine a tak si utrel slzy avšak zanedlouho mu z očí vytekli znova* omlouvám se za to jídlo, nechtěl sem tě tam nechat *poví*

*S vykulenými očkami pozerala na Raita,* Eh, jo no.. *ani nevedela, čo povedať. Jednak ju celkom naštvalo, že ju pozval na večeru a nechal ju tam samu a ešte k tomu ho teraz stretne opitého,* čo by som si mala o tomto myslieť?.. *položím si otázku vo svojej hlave, na čo mi odpovie hlas podobný tomu môjmu, no je trošku hrubší,* Ehm, radšej nemysli, dievča.. Fakt.. Nemysli.. *bola to ako keby moja druhá stránka.. Moja mužská stránka,* Čo sa stalo?.. *nemala chuť riešiť to, čo sa dnes stalo v reštaurácii, tak sa opýatal prečo plače, aj keď ju do toho nič nebolo a nečakala ani odpoveď. Rukami ho pridržiavala, aby sa čo najmenej kymácal.*