Most

"Chcem si skočiť dole." Povedal som mu priamo, aj keď to ako som to povedal to mohlo znieť šialene. A asi som bol šialený keďže som sa mohol pošmyknúť pri zoskoku ak by sa mi zatočila hlava keďže sa výšok bojím.

*Idem po moste.Nikdy som tu nebola a vlastne som sa sem dostala len kvôli náhode.Náhodne som išla,kam ma nohy zaviedli.Loki ide za mnou a ja sa držím zábradlia.Nepoznám to tu.V diaľke počujem ľudí.Oči mám zatvorené a keďže Loki nemá postroj,tak to vyzerá ako keby som sa hrala na slepú,pretože paličku som si tiež nezobrala.Pomalými a opatrnými krokmi idem k miestu,kde počuť hlasy.Jeden z nich je mi povedomý.chcem tam prísť nepozorovane,keď v tom začne Loki štekať.*,,Pšt.."*syknem naňho.*

*Projíždím kolem,všimnu si ostaních,rychle zabrzdím.Sleduji je .*

Potichu počúvam ako sa Kazu rozpráva s Itamim. Práve som chcela povedať, koľko mám rokov, keď ma upúta jeho telefonát. Nepočujem síce všetko, ale zachytila som slová ako: Bluebell, podnik a hore nohami. Vystriem sa a chcem prehovoriť, potom si však poviem, že to s ním vyriešim neskôr, nenechám i predsa vziať dobrú náladu. "Takže..... ako budeme skákať? Mám ísť prvá.... alebo?" opýtam sa Kazumu.

*Rozjedu se a odjedu pryč .*

V tedy ma niečo napadlo preto som pozrel smerom na Eno. "Môžeš skákať prvá." Povedal som a potom keď som počul štekať toho psa pozrel som smerom odkiaľ to išlo. Na chvíľu som pozeral tým smerom lebo sa mi to zdalo zvláštne keďže vyzerala ako slepá ale zároveň aj nie preto tam môj pohľad ostal a tak trochu som si ju prezeral že čo asi je zač.

*Začujem ako si nejaké ženy,čo prejdú okolo mňa šuškajú.Povzdychnem a otvorím oči,aj keď je to vlastne nanič.Dojdem k nim,teda myslím,že tam tí ľudia stoja.*,,Um..Ahoj."*usmejem sa.Zniem neisto a pevne sa držím sa pevne zábradlia.Predsa len to tu nepoznám a zdá sa,že pod sebou počujem vodu.Loki si sadne k mojim nohám,keď zastavím.*

*Přijedu zpět,sesednu.Jdu za ostaními.*Ahojte..

*Nikdo neodpovídá.*To mě nikdo neslyší,no nic kašlu na to.*Pomyslím si a odjedu pryč.*

Pozriem sa tým smerom, čo Kazuma a zbadám dievča. Pousmejem sa a poviem: "Ahoj... Ja sa volám Eno. A ty? A mimochodom, máš pekného psa." poviem aj keď psov nemusím, ale tento jeden sa mi naozaj páči a vyzerá strašne zlato.

,,Eh?..Ďakujem."*kútiky úst sa mi nadvihnú do ľahkého úsmevu.Otočím hlavu smerom k nej.*,,Som Mizuri,teší ma."*predstavím sa.Mám z nej príjemný pocit,keďže má milý hlas,aspoň podľa mňa.*,,Čo tu stvárate?"*spýtam sa.Naštastie som volila otázka,ktorá by nenaznačovala moje zrakové problémy.*

"Aj mňa teší, Mizuri..." poviem a zatiaľ si na nej nevšimnem nič zvláštne, teda ani to, že by mala nejaké zrakové problémy. "Mnooo..... ja a Kazuma chceme skočiť z mosta." uškrniem sa, lebo si myslím, že aj Mizuri vidí to lano, s ktorým skočíme.

*Zaklipkám očami.*,,Č-čože?Skočiť z mosta?"*zopakujem šokovane.Keďže lano nevidím a teda si myslím,že majú samovražedné úmysly.Otočím hlavu jej smerom a mám doširoka otvorené očká.*,,A-ale..Veď..Smrť k ničomu nevedie."*kokcem.Hovorím to však len tak nahlas,aby ma počula Eno.Nechcela som kričať.*

Zvedavo nakloním hlavu do strany. "Mizuri? Ale veď.... my nejdeme skočiť a zabiť sa. Ideme skočiť ako na banggie jumping." poviem jej na vysvetlenie, aby si o nás nemyslela, že sme samovrahovia. Potom sa nad tým zamyslím a potichu sa spýtam: "Mizuri? Ty nevidíš, však??"

*otočí sa a usmeje sa do širokeho usmevu* Mizuri-chan *povie jemnym hlasom a príde ku nej da jej ruku na ruku vyzera to kamaratsky len* Ako sa maš si v poriadku ? Nič sa ti nestalo ? *hovori veľmi starostlivo a pozera sa jej do oči ako keby zabudol na cely svet okolo seba*

*Sčervenám a skloním hlavu,takže mi moje nezvyčajne modré vlasy zakryjú časť tváre.*,,Ach..aha..gomen.."*zamrmlem zahanbene.Potom však zdvihnem hlavu a "pozriem" sa na ňu.Skôr na ňu teda upriem svoje oči.*,,Ja..Eh..Prečo sa pýtaš?"*poviem potichu.*,,Erm...Ahoj,Itami."*otočím hlavu k nemu.Cítim ten pohľad,takže sa zase odvrátim.*,,Nie,nie..Nič sa mi nestalo.Malo by sa?"*spýtam sa so smiechom.Asi mi Eno neodpovie,takže sa rozhodnem,že sa jej na to spýtam znova inokedy.*

Zdvihnem obočie a pobavene sa na nich pozriem. Nechám tú otázku nezodpovedanú a rozhodnem sa to naozaj vyriešiť inokedy. Potom sa na nich obrátim. "Už sa poznáte?" spýtam sa so záujmom.

Áno poznáme *Usmeje sa a vydychne* nie nie nemalo len som sa spýtal *pusti jej ruku lebo si mysli že sa jej to nepáči ale aj tak sa usmeje ked uvidi potom psa ale znova sa pozrie na ňu* Ako si sa mala *usmeje sa*

*Poškrabkám Lokiho za uškom.*,,Hmm..Tak ako vždy."*odpoviem neurčito a potom sa usmejem.*,,A čo ty?..A Eno a Itami sa tiež poznajú?"*spýtam sa zvedavo,pretože mi pripadá,že sú si celkom blízky.Ale sú to len moje inštinkty,ktoré sa často mýlia.*

"No.... my sme sa spoznali len nedávno..." poviem neurčito a usmejem sa, aj keď si myslím, že to nemôže vidieť. Potom sa zvedavo spýtam: "A ty tu bývaš, Mizuri? V R2? A koľko máš rokov?"

*stále sa na ňu pozera ale prejde pohľadom na Eno ktorú si tiež dost obľúbil a usmeje sa na ňu nepovie nič a rozmýšľa nad tým lebo ho nevie napadnúť čo je divne na Mizuri*

,,Áha."*poviem zamyslene a potom sa pousmejem.*,,Áno,bývam.Je to čudné?..A..Mám 17 a ty?"*zaujímam sa.Chcem ju spoznať,keďže som ju nikdy nestretla.Taktiež som zaznamenala zvláštny prízvuk.Nebolo to silné ale môj sluch to postrehol.*

"Nie, nie je to čudné, ale nepríde mi to, že si odtiaľto." usmejem sa. "A tiež mám 17 a bývam v R2." odpoviem jej na otázku a ešte niečo doložím. Tiež ju chcem spoznať, pretože mi príde strašne milá a úprimná a stále si myslím, že nevidí. "Takže.... ako sa volá ten zlatý pes?" opýtam sa.

*až teraz zisti že Mizuri ma 17 a podľa neho je to v pohode vytiahne si krabičku cigariet a zapáli si ponúkne Ich pred seba môžu si obe zobrať*

,,Nie som odtiaľto?..Podľa nie si odtiaľto ty..Mám na mysli z Japonska."*dodám aby sme sa chápali.Snažila som sa nevzýznieť drzo,keďže nechcem aby sa na mňa hnevala.*,,Toto je Loki..Loki,pozdrav."*usmejem sa.Možno je divné rozprávať sa so psom,ale čo už.Loki len zašteká.Potom ako ná Itami ponúkne,tak váham.Predsa len nechcem aby si o mne mysleli niečo zlé.Nakoniec si však jednu vezmem a zapálim.*