Most

Pokrútim hlavou nad krabičkou a poviem: "Nie, ďakujem." potom sa znova otočím na Mizuri. "No, myslela som z R2. A máš pravdu, nie som z Japonska.... teda, nenarodila som sa tu. Som z Anglicka." poviem s úsmevom a potom sa zohnem a začnem škrabkať a hladkať Lokiho.

*schova cigarety na miesto a pofajčieva počúva ich rozhovor a je ticho*

Ako prišla tak som sa stihol maximálne predstaviť ale potom mi niekto zavolal tak som od nich trochu poodišiel a nepočúval som ich. Prišiel som tam až teraz a chcel som sa započúvať o čom sa teraz vlastne bavia. Tak trochu som ich jedným uchom počúval ale nie všetko som stihol postrehnúť. Ten pes vyzeral prekvapivo pokojne ale tak nebolo sa čoho diviť keďže bol asi slepecký.

,,Británia?Tam musí byť krásne.."*poviem zasnívane.Začujem,že niekto prišiel a tak sa otočím tým smerom.*,,Um..Som Mizuri.Teší ma."*usmejem sa.Moje oči vyzerajú trošku prázdne a ja dúfam,že to nie je poznať.Loki sa nechal škrabkať a nepohol sa vlastne ani o centimeter.*

"Áno, mno, je tam pekne." poviem jej na to a potom sa na ňu pozorne zadívam. *Ona nezaostrila.... Nezaostrila na Kazumu....* uvedomím si. "Mizuri.... povieš mi teda.... či nič nevidíš?" spýtam sa tak potichu a blízko jej ucha, aby to počula len ona, ale nezniem strašidelne alebo odsudzujúco, len zvedavo a trošku ustarostene.

,,Eh..Ja..nie..teda..."*kokcem a "pozriem" sa do zeme.Potom nebadane prikývnem.Nechcela som jej to hovoriť.Začula som ten ustarostený hlas.Teraz ma bude zrejme ľutovať,tak ako každý.*

"Och.... prepáč, asi je to pre teba nepríjemné, však?" smutne sa usmejem. "Tuším, aké to je. Ale aspoň máš Lokiho, a život je aj tak krásny, aj keď nevidíš. Alebo sa mýlim?" poviem viac zvedavo ako ľútostivo. Počula som už veľakrát, že slepí ľudia nemajú radi, keď ich ľutujú.

"Čože ty tu Mizuri?" Opýtal som sa jej a na nič iné som sa nevyjadroval aj keď som bol dosť všímavý človek ale predsa len keď som chodil na takú školu akú som chodil tak sa nebolo čomu diviť. A k tomu som aj tak chcel vedieť čože ju sem popravde priviedlo keďže to asi predtým nečul ak to hovorila.

,,Hmm...Hej..Asi hej."*pousmejem sa.*,,Aj keď..Bolo by pekné raz vidieť,to o čom môžem len počuť."*zamrmlem potichučky.Potom však potrasiem hlavou,aby som sa zbavila negatívnych myšlienok.*,,Ja..No..Išla som sa prejsť a dostala som sa až sem."*odpoviem Kazumovi,pričom sa naňho aj otočím a usmejem sa.Stále som trošku pevnejšie zvierala zábradlie.*,,A..nechystali ste sa práve skákať?"*spýtam sa neisto.Zrejme som ich pri tom vyrušila.*

"Ach, Mizuri, stačí si to predstavovať. Vtedy je to častokrát krajšie." poviem potichu. Potom sa rozhliadnem. "No, chceli, ale tak to môže aj počkať.... Alebo ideme skočiť, Kazu?" spýtam sa a uškrniem sa.

"Ja by som si aj skočil ale ako chcete predsa len skočiť môžeme kedykoľvek." Povedal som im, možno sa môj krutý plán neuskutoční ale niečo som na Eno pripravoval ale nakoniec sa to asi nepodarí ak by si nechcela skočiť.

"Tak si skočíme teraz. Chcem to skúsiť, kým mám šancu, dobre?" spýtam sa a žiarivo sa usmejem. Naozaj ma to láka, ešte som to neskúšala a vôbec netuším a ani neverím, že by na mňa Kazu niečo chcel skúsiť.

Skôr to mal byť žartík čo som na ňu pripravoval aj keď to je kruté a rozhodoval som sa či to spraviť. "Daj si teda na seba postroj, a všetko si poriadne skontroluj." Naschváľ som jej toto povedal aj keď ja som to už všetko pripraivl.

*záhodi špak a priatelsky ich pozoruje chce vidieť tu "show"*

*Opriem sa o zábradlie a som ticho.Nechcem ich ruśiť.Rada by som videla ten ich skok a možno aj skúsila,lenže nemôžem.Čupnem si a začnem hladkať Lokiho.V tom sa k nám prirúti auto a vyrúti sa z neho Rila,moja opatrovateľka.*,,Slečna Mizuri!"*skríkne.Ten piskľavý hlas spoznám všade.*,,Tak ja už pôjdem..Majte sa."*poviem s úsmevom a idem k autu.Rila sa nadýchne aby mi niečo povedala.Umlčím ju nadvihnutím ruky.Nastúpim aj s Lokim.Odídeme.*

*Přijde k mostu.* "Tady... Přesně tady skončil život mnoha desítek lidí," *pomyslí si, ale nedává na sobě nic znát.*

Příjdu pomalým krokem na most a rozhlížím se. Po chvíli uvidím Annu a optám se jí. Hej co tady děláš tohle není moc hezké místo. Ušklíbnu se.

*Zvedne hlavu s úšklebkem.* A co tu tedy děláte vy, na ne moc hezkém místě? "Ostatně to není tak málo častá otázka," *pomyslí si potom hořce.* Když si zvyknete, je to tu pro vás úžasné. Tohle není tak špatný místo, jen mě občas unavuje přecházet ty těla, *odpovídá dál.*

Jsi velice Inteligentní jak vidím. Usměji se a poté se ušklíbnu.

Inteligentní, hm? *Rozesměje se.* Jsem možná všechno, ale inteligentní ne, *odpoví podívajíc se z mostu dolů.* "Jinak bych tu nežila a možná bych našla způsob, jak si vydělat," *domyslí si.*

Zamyslí se. T-tohle vždy říkala moje nejlepší kamarádka...Pomyslí si. A kolik ti vlastně je ? Zeptá se a sedne si.

Málo, dost málo na to, aby to vůbec stálo za zmínku, *odpoví.*

A máš vůbec nějaké peníze? Optá se mile je jí trochu líto, pro děti měla vždy trochu slabost.

Peníze? *Nebyla by to ona, kdyby to nezopakovala.* To je trochu zbytečná otázka... Bez peněz se v tomhle světě nikdo neobejde, *odpoví ale vynechá to, že potom ten člověk musí žít tady... Na místě, kdo ona je.*

Takže nemáš.. Hodí jí svazek peněz. Na tumáš někde se pořádně najez.