Kazumov domový komplex na konci mesta

Mrkol som na ňu. "To nemôžem ja som šelma." Vyplazil som na ňu jazyk a potom som sa zasmial. "Rád niekedy uvidím tú tvoju nebezpečnú stránku." Povedal som a posadil som sa. Porozhliadol som sa po izbe keďže som bol stále len v trenýrkach.

"Ty a šelma??" spýtam sa naoko prekvapene. "Veď ty si moja malá mačička... skrotená... A nie šelma." zasmejem sa, ale stále to myslím dobre, nie že by som sa chcela vysmievať. "Nechceš ju vidieť." povzdychnem si a stále sa trápim s uzlom.

Čakal som kým mi to rozviaže keďže by som ďaleko nedošiel. "Možno kocúr ale hravý takže dravá šelma. Ale určite nie skrotená." Povedal som presvedčene. "Možno aj hej ale radšej nie teraz" Keďže som bol zviazaný.

Stále som sa trápila s tým uzlom, no nie a nie povoliť. "Skrotím ťa?" spýtala som sa, no nevyznelo to ako otázka. Kusnem ťa do spodnej pery. "Zlá cica." uškrniem sa. "No, tak to asi uvidíš..." povedala som, nacvičeným pohybom som rýchlo vytiahla nôž z topánky a prerezala ten uzol uprostred tvojich rúk.

Nečakal som že ma hryžne no potom som si prešiel jazykom po pere. "Ak si myslíš že to dokážeš." Povedal som podpichovačne lebo veľa šancí som jej vážne v tomto nedával. Keď mi uvoľnila ruky prešiel som si po zápästí a ponaťahoval som sa. "Konečne voľný!" Prehlásil som radostne aj keď voľný ako sluha som sa cítiť príliš nemohol.

"Jasné, že to zvládnem...." poviem sebavedomo, ale s úsmevom, čo značí, že je to vlastne stále iba niečo ako žart. Aj keď stále som to mohla zobrať naozaj. "Dobre, utekaj sa obliecť.... Nie si hladný??" spýtam sa akoby len tak, no ja som hladná bola a chcela som, aby mi niečo uvaril, ak vie variť, samozrejme.

Zobral som sa a šiel som sa obliecť. Hodil som na seba tričko a rifle. Potom som pozrel k nej. "Ale vieš že aj hej? Čo ty?" Odpovedal som jej tak trochu som ale čakal že budem musieť niečo pripraviť preto som už tak trocha rozmýšľal čo by som mohol spraviť.

"Som hladná.... Spravíš niečo?" spýtam sa s nevinným pohľadom, akoby ma to len teraz napadlo. Rozmýšľam, čo také by mohol spraviť. "Čo takto... palacinky? Tie vie každý.... a mám chuť na niečo... sladké." usmejem sa naňho trošku tajomne.

"Pred sebou máš niečo sladké." Mrkol som na ňu podpichovačne a potom som sa zasmial keďže som to myslel zo žartu. "To je v poriadku, predsa len som palačinkový kráľ." Povedal som zo smiechom aj keď to pravda bola, palačinky som vedel najlepšie aj keď som tam pridával nejaké veci navyše. Vybral som sa do kuchyne kde som začal chystať potrebné veci na palačinky.

Vybrala som sa za ním. "No, ak ochutnám teba a potom tie tvoje povestné palacinky, až potom ti poviem, čo je sladšie." podpichnem ho a tvárim sa, že ho idem akože kusnúť. Potom sa zasmejem. "No.... uvidíme tie palacinky, hej?" poviem a zatvárim sa akože kyslo.

"Uvidíš budeš sa úplne obližovať." Povedal som presvedčene a začal som robiť cesto ako sa normálne robí na palacinky. Nevedel som či to tak robia aj ostatný ale pre lepšiu vôňu som doňho dal vanilkový cukor a trocha kakaa. Nakoniec som si pripravil pávničku a začal som pripravovať palacinky. Dokonca som ich obracal vo vzduchu obracaním pávničky.

Sledujem ho s vyvalenými očami. "Prečo tam dávaš kakao?" pýtam sa medzitým, keďže palacinky sú jedno z mála jedla, ktoré viem spraviť, ale aj to dosť biedne, a teraz mám šancu sa niečo naučiť. "Juuj.." vzdychnem si pri tom vyhadzovaní palacinky. "Ide ti to.." pochválim ho.

"Však som ti hovoril že som palacinkový kráľ, uvidíš v chuti a vôni že prečo som to tam dával." Povedal som zo smiechom a keď som mal pár hotových vytiahol som šľahačku, ďžem ale aj nutelu. "S čím ju chceš?" Opýtal som sa jej

Som zvyknutá jedávať palacinky s kakaom a mliekom, niekedy džemom, nakoniec sa však rozhodnem pre nutelu, ale pre istotu vezmem aj džem a šľahačku. "Ďakujeem." usmejem sa naňho a pritiahnem si tanier s palacinkami. Prvú natriem nutelou, zakrútim a na vrch dám trochu šľahačky. Potom si vzdychnem, že tak krásne dielo musím zničiť, vezmem ju do ruky a začnem jesť. No keďže je tam toho tak veľa, za chvíľu som celá špinavá.

Pozeral som k nej a usmieval som sa keďže sa mi zdalo že jej chutí a k tomu predsa len sa nedá aj tak nič pokaziť na palacinkách. Keď dojedla bola špinavá pomaly som prišiel k nej a chytil som ju za bok. "Akási si špinavá." Povedal som zo smiechom a naklonil som sa k nej a olizol som jej pery. Možno ju to prekvapí ale predsa len nič sladšie nebolo. Odtiahol som sa a pokračoval som v príprave palaciniek

Obzriem sa a pozriem do zrkadla. Šľahačku mám až na nose a nutelu už len pri kútikoch úst. Potom sa uškrniem. Vezmem šľahačku, opatrne sa obrátim ku Kazumovi a začnem krásnu maľbu. Najprv urobím dve bodky pri očiach, potom bodku na nose a potom čiaru ako úsmev. Malo by to vyzerať ako smajlík. "No a už si aj ty celý špinavý." poviem so smiechom, ale nechystám sa mu to zotrieť, je zábavné, keď vyzerá takto.

Ja som zobral nutelu a normálne som si zobral trocha do ruky, aj keď si to asi všimla tak už bolo neskoro lebo som jej ju priložil na tvár a bola celá od nej. "Chcelo ťa to troška vylepšiť." Povedal som zo smiechom keďže aj na nej to vyzeralo smiešne. Ja som si oblizol s tváre trocha šľahačky ale nedával som si ju tiež ešte dole lebo možno takto vypukne vojna.

Trochu sa myknem, ale neuhnem, len sa uškrniem a vyplazím Kazumovy jazyk. "Ja som vylepšiť nepotrebovala.... Ale ty asi áno." zasmejem sa, priblížim sa so šľahačkou ešte bližšie a už sa ani nenamáham nakresliť niečo určité, len mu na tvár skrátka vytlačím veľa tej šľahačky.

Keď som mal na tvári toľké množstvo šľahačky objal som ju. "Aj keď popravde teraz veľa nevidím toto spraviť môžem." Priložil som jej svoju tvár na jej hruď a hýbal som s ňou ako keby som sa s ňou mazlil ale vlastne som ju tým celú ušpinil a ja som sa tak utrel.

"Kazu!" odskočím a snažím sa naňho mračiť, ale nejde to, stále sa len usmievam. "Ty to chceš asi naozaj schytať..." poviem potichu, vezmem na ruku trochu džemu a potom hodím. Samozrejme trafím cieľ, Kazumov krk, plecia a hruď. Potom to znovu zopakujem a zasmejem sa.

Poskočil som keď ma trafila ale nemal som v pláne na ňu niečo teraz hodiť pristúpil som k nej a z radsťou som ju objal. "Však vieš že ťa mám rád." Povedal som jej a držal som ju v objatí aby nemohla nič spraviť. "Do sprchy pôjdem ale prvý." Povedal som zo smiechom aj keď ako jej sluha som si vyberať nemohol.

Tie ho objímem, čím sa ešte viacej umažeme a uškrniem sa. "Aj ja ťa mám rada." vyplazím mu jazyk. "Ale do sprchy pôjdem aj tak prvá.... potrebujem to dostať dole. Prepáč, ale nemôžeš mi moc protirečiť." znova sa naňho uškrniem a odbehnem do kúpeľne. Tam sa rýchlo vyzlečiem, špinavé oblečenie hodím do koša na pranie a čisté veci hodím niekam do kúta aj s mobilom a nožíkom navrchu. Potom vleziem do sprchy, pustím si horúcu vodu a užívam si, že som znova čistá.

Ako šla hore rozmýšľal som čo budem robiť keďže som bol celý lepkavý. V tom ma niečo napadlo, predsa len ako sluha by som jej mal umyť chrbát xD. Preto som sa potichu priplížil k sprche ona bola našťastie otočená a sprchovala sa. Vyzliekol som sa a potichu som tam vošiel k nej, asi počula ako sa otvára sprcha preto som radšej zašeptal. "Prišiel som ti umyť chrbát." A umyť aj sám seba, to som radšej pridávať nechcel lebo toto znelo lepšie. Povedal som to lišiackým hlasom.

Ostanem stáť ako vrastená do zeme, tečie na mňa voda a celá sa červenám, no môžem to zakryť za horúcou vodu. Ani sa naňho nepozriem a poviem: "Toto ťa ako preboha napadlo??" No potom pokrčím plecami a podám mu mydlo. "Ako... keď si už tu." uškrniem sa, aj keď to nemôže vidieť. Nadvihnem ruku a voda začne tiecť aj po ňom, vidím to kútikom oka.

Trochu som sa prisunul ale nedotýkal som sa jej aj keď to bolo tesné. Zobral som mydlo a potom som zobral aj houbu na umývanie napenil som ju a začal som jej prechádzať ňou po chrbte tým pádom som ju vlastne začal umývať. Našťastie ja už som nebol lepkavý už len vďaka tej vode lebo sa to všetko zmylo. "Neviem, to asi preto keď už som ten sluha." Povedal som zo smiechom.